ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Brankári budúcnosti - Ustari, Hart a Lloris
zdroj:

Brankári budúcnosti - Ustari, Hart a Lloris

Profutbal.sk Vám prináša krátke profily trojice brankárov, ktorí by mali v najbližšej dekáde prevziať roly Gianluigiho Buffona či Petra Čecha.

Profutbal.sk Vám prináša krátke profily trojice brankárov, ktorí by mali v najbližšej dekáde prevziať roly Gianluigiho Buffona či Petra Čecha. Argentínčan Oscar Ustari, Angličan Joe Hart aj Francúz Hugo Lloris sú napriek mladému veku jednotkami svojich tímov a reprezentatmi krajín, ktoré hrajú vo svetovom futbale prím.

Oscar Ustari

Zlatý olympijský medailista, člen argentínskej reprezentácie a vychádzajúca hviezda Primery Division. Čoskoro dvadsaťtriročný brankár by mal onedlho dobyť futbalovú Európu.

{+r36202,150x120}Oscar Alfredo "Osky" Ustari vyrastal v bráne argentínskeho Independiente, kde sa dostal ako štrnásťročný. Svoj profesionálny debut v najvyššej seniorskej súťaži absolvoval v devätnástich a hneď sa prebojoval aj do brány reprezentačnej „dvadsiatky“, s ktorou v roku 2005 vyhral svetový šampionát v Holandsku. Najväčšou hviezdou majstrovstiev sa vtedy stal Ustariho spoluhráč Lionel Messi.

Počas dvoch rokov strávených v drese Independiente si Ustari urobil v Argentíne fantastické meno. V prvej lige odchytal spolu 63 zápasov a raz sa mu podarilo dokonca skórovať. Aby toho nebolo málo, v roku 2006 bol mladý rodák z Buenos Aires povolaný do seniorskej reprezentácie Josého Pekermana na majstrovstvá sveta v Nemecku! Do brány sa však napokon nedostal, keďže v tíme boli skúsenejší Roberto Abbondanzieri a Leo Franco.

{+l36201,150x153}O rok neskôr si Ustariho výkony všimol kouč španielskeho Getafe Michael Laudrup a klub za neho neváhal „vysoliť“ rekordných šesť miliónov eur. V mužstve Primery Division sa Ustari môže medzi žrďami učiť od svojho reprezentačného kolegu Abbondanzieriho, ktorý ho v minulej sezóne pustil do brány celkom osemkrát.

Oveľa viac pozornosti sa Ustarimu dostalo v roku 2008. V národnom tíme štartoval ako brankárska jednotka na olympijskom turnaji v Pekingu, kde získal zlatú medailu. Mladého gólmana však prenasledovala obrovská smola, keď si počas štvrťfinálového zápasu proti Holandsku (Argentína vyhrala 2:1)  zranil koleno a dĺžka jeho absencie sa odhadovala na osem mesiacov.

Ustariho kariéra je momentálne ešte na nejaký čas zabrzdená, je však zrejmé, že hneď po návrate na trávniky už vzhľadom na svoj vek a nesporný talent nebude môcť mať iný cieľ ako stať sa brankárskou jednotkou Getafe a dostať sa hlboko do povedomia futbalovej verejnosti, kam právom patrí.

Joe Hart

Paul Robinson, David James, Scott Carson, Robert Green, Chris Kirkland, Ben Foster. Anglický národný tím mal v posledných rokoch v bráne azda až priveľa gólmanov. Žiaden z nich však nedokáže presvedčiť stopercentne, žiaden nechytá tak dobre, ako v klube. Zdá sa, že Albion nedokáže nájsť nástupcu Davida Seamana. Ten bol tiež známy svojimi kiksami, ale aspoň sa stal medzi žrďami jasnou jednotkou. Ostáva však ešte jedno meno, ktoré nebolo spomenuté. Podobne ako Foster či KirklandJoe Hart na svojom konte tiež zatiaľ jediný reprezentačný štart. Z celej spomínanej garnitúry je však najmladší a najperspektívnejší.

{+r36197,150x150}Rodák zo Shrewsbury absolvoval profesionálny debut deň po svojich sedemnástich narodeninách v piatej najvyššej anglickej súťaži, keď hájil farby svojho rodného mesta. Po postupe v sezóne 2005/06 sa stal klubovou jednotkou a tzv. „League Two“ si vychutnal chytaním v 46 zápasoch. Napriek tomu, že v nich inkasoval 55 gólov, dokázal sa presadiť do národného výberu do 19 rokov a v októbri 2005 si odbil debut ako náhradník proti Poľsku.

V závere novembra 2005 sa na ligovom zápase bol na Harta pozrieť skaut Evertonu a špekulácie o jeho odchode začali naberať na obrátkach. Najväčší záujemca o Hartove služby sa ukázal v nasledujúcich dňoch, keď si ho vyhliadol skaut Manchestru City. Hartove výkony naberali na obrátkach a v závere sezóny sa stal najlepším gólmanom súťaže. V tom čase bolo jasné, že devätnásťročný gólman sa dlho vo štvrtej lige už neohreje.

Počas prípravy na svoj piaty medzištátny duel v drese anglickej devätnástky preletela médiami správa o prestupe Joea Harta do Manchestru City. V máji 2006 zaňho neváhali „The Citizens“ vyplatiť šesťstotisíc libier. Táto čiastka sa časom mohla zvýšiť až na 1,5 mil., v závislosti od Hartovych výkonov. Po zraneniach brankárov Adreasa Isakssona a Nickyho Weavera sa už v októbri podarilo Hartovi debutovať v Premier League a hneď v prvom zápase proti Sheffieldu vychytal čisté konto. V prvej sezóne nastúpil spolu štyrikrát a iba v jednom zápase inkasoval.

{+l36198,150x105}Január a apríl 2007 strávil Joe Hart na hosťovaniach v nižšej súťaži. Pôsobenia v Tranmere a Blackpoole mu mali pomôcť v naberaní hernej praxe. V tom čase sa dočkal aj pozvánky do výberu anglickej dvadsaťjednotky, kde mal robiť dvojku Benovi Altwickovi. Svoj prvý zápas odchytal v príprave na juniorské Euro 2007 proti Slovensku, kde Huddlestone a spol. zvíťazili 5:0. Po návrate do Man City ho tréner Sven-Goran Eriksson urobil klubovou jednotkou a po výkone proti Newcastlu ho označil za „jedného z najtalentovanejších anglických brankárov vôbec“.

Netrvalo dlho a Harta si všimol aj reprezentačný kouč Albionu Talian Fabio Capello. Na lavičku ho posadil v zápase proti Spojeným štátom a do brány sa prvýkrát dostal 1.6.2008, keď v polčase stretnutia proti Trinidadu a Tobagu nahradil Davida Jamesa. Za prvý reprezentačný zápas malo jeho rodné mužstvo zo Shrewsbury zinkasovať od City pol milióna libier, nestalo sa však, pretože v Hartovom prípade nešlo o súťažný, ale len priateľský zápas.

V súčasnosti zažíva Joe Hart v klube horšie časy. Donedávna jednotka City dopláca na slabé výkony celého mužstva a bohatí majitelia klubu angažovali skúseného Shaya Givena. Medzi fanúšikmi je však stále mladý gólman veľmi populárny, v Manchestri ho prijali za svojho, a tak je len na ňom, či sa dokáže vrátiť medzi žrde a zachrániť anglickú reprezentáciu od brankárskej krízy.


Hugo Lloris

Dvadsaťdvaročný gólman Lyonu Hugo Lloris je najväčším francúzskym prísľiubom medzi troma žrďami za posledné roky. Na konte má vyše sto odchytaných duelov v Ligue 1 a pochváliť sa môže už aj štatútom reprezentanta.

{+r36199,150x112}Hugo Lloris chytal prvé lopty v drese klubu zo svojho rodného mesta Nice. Po troch rokoch v juniorke sa dostal do A-mužstva a ihneď sa stal jednotkou. Debut a prvé čisté konto zároveň si odbil v marci 2006 proti Rennes. Do konca ročníka odchytal ešte štyri zápasy, čo viedlo k odchodu miláčika fanúšikov a konkurenta z brány Damiena Gregoriniho  do AS Nancy.

Po výborne odchytanej sezóne sa o Llorisa okamžite začali zaujímať kluby európskeho formátu. Zo všetkých sa najviac spomínali Olympique Lyon, kde mal nahradiť Gregoryho Coupéta, AC Milan, v ktorom chytal Brazílčan Dida a Tottenham Hotspur v bráne s labilne chytajúcim Paulom Robinsonom. Už-už sa zdalo, že mladý Francúz podpíše talianskemu veľkoklubu z mesta módy Milána, keď sa všetko zvrátilo a Llorisa získal gigant francúzskeho futbalu Lyon. Hlavným dôvodom pre prestup v rámci ligy boli väčšie šance byť tímovou jednotkou, ktoré v mužstve AC garantované neboli.  Po sedemdesiatichsiedmych odchytaných zápasoch v najvyššej súťaži teda Lloris opustil OGC Nice za osem a pol milióna eur a okamžite si získal európske renomé.

{+l36200,150x112}Prvý štart v národnom tíme si Lloris mohol zapísať vo februári 2008 proti Španielsku, na súpisku sa však nedostal a chytal tak za B-tím Francúzska proti Kongu. V novembri toho istého roku si Lloris prvýkrát obliekol aj dres prvého mužstva svojej krajiny, keď vychytal bezgólovú remízu v zápase proti Uruguaju. Jeho hlavným súperom v reprezentácii by mal v najbližších rokoch byť brankár Olympique Marseille Steve Mandanda.

Zákroky Huga Llorisa:

 

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Manchester City

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Anglicko

Pozri viac

HOKEJ.sk