ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Nikde na Slovensku nie je toľko prekážok ako v Prešove, upozorňuje Mikuláš Komanický
zdroj: jäzva

Nikde na Slovensku nie je toľko prekážok ako v Prešove, upozorňuje Mikuláš Komanický

Mesto Prešov slávnostne otvorilo oficiálnu Sieň slávy prešovského športu. Aktuálne sa v nej nachádza pätnásť legiend, medzi ktorými dominujú hádzanári. Futbal zastupuje trojica Ladislav Pavlovič in memoriam, Mikuláš Komanický a Jozef Bubenko.

Rodák z Dlhej Lúky Mikuláš Komanický prišiel do Prešova z Bardejova a razom sa zaradil medzi najväčšie osobnosti hviezdnej generácie zeleno-bielych. Spolu s Jozefom Bubenkom a ďalšími legendami pod vedením trénera Milana Moravca vytvorili v 70. rokoch jeden z najlepších slovenských tímov, ktorému len o chlp ušiel v sezóne 1972/1973 vysnený federálny titul. Dnes 68-ročný odborník, ktorý má za sebou i úspešnú trénerskú kariéru, prežíva obrovské sklamanie z aktuálneho stavu v prešovskom futbale.

V Prešove sa na začiatku 70. rokov vytvoril silný tím, ktorý ašpiroval na titul. Napokon vás v sezóne 1972/1973 o jeden bod predstihla Trnava. Ako si na to spomínate?
Mikuláš Komanický:
„Trnava v tom čase panovala a tituly získavala s päť či šesťbodovým náskokom. Dôležité je pripomenúť si, že za víťazstvo sa vtedy neudeľovali tri body, ale iba dva. V našej najlepšej sezóne sme za Spartakom zaostali iba o jediný bod. Môžeme hovoriť o viacerých dôvodoch. Tým hlavným bol fakt, že na jeseň sme ich doma nezdolali, iba sme remizovali, čo v konečnom dôsledku rozhodlo. Veľkú rolu zohrali i zranenia, ktovie, ako by to dopadlo, ak by sme sezónu dohrali v najsilnejšej zostave. Celý ročník vtedy potiahlo dvanásť hráčov. Futbal, aký sa vtedy hral v Prešove, tu už tak skoro nebude. Všetko to vychádzalo zo skvelej partie a výborného trénera.“

Mikuláš Komanický
Takto sa Mikuláš Komanícký spolu so svojim asistentom Vladimírom Gombárom radoval v novembri 2000 po víťazstve Tatrana Prešov nad Slovanom Bratislava. Dnes Šarišania na podobné momenty len nostalgicky spomínajú (foto: TASR)

Paradoxne, po historickej sezóne a druhom mieste v tabuľke prišiel prepad na poslednú priečku a vypadnutie…
„Je to tak, no netreba zabúdať na dôvody, ktoré k tomu prispeli. Veľkú zásluhu na tom mali aj niektorí vtedajší funkcionári, ktorým začal odrazu prekážať tréner Moravec. Mužstvo sa rozpadlo, niektorí hráči odišli, iní po náročnej sezóne laborovali so zraneniami. To bol začiatok konca veľkého mužstva, ktoré sa budovalo.“

Často ešte s bývalými spoluhráčmi spomínate na úspešné časy?
„Spomíname na to už len pri podobných príležitostiach, ako je táto, na rôznych oslavách a podobne. Keď sa však niekde náhodou stretneme, na pretrase sú už iné témy, ktoré nás kvária v tom našom pofutbalovom živote.“

Po úspešnej hráčskej kariére ste presedlali na trénerskú dráhu, darilo sa vám v práci s mládežou. Napĺňalo vás to?
„Bola to asi moja najkrajšia práca, najkrajšie obdobie. Keď som trénoval dorastencov, tí chlapci mi pred očami rástli. Keď som potom prevzal mužov, alebo aj iné mužstvá, takmer v každom tíme bol odchovanec Tatrana. Prešov bol liahňou talentov a zásobárňou všetkých ligových mužstiev na Slovensku. Vyrástlo tu veľa reprezentantov. Žiaľ, teraz našej mládeži chýbajú základné veci. Vypadlo sa do druhej ligy, chlapci sa nemajú kde prezliekať, chýbajú šatne, poriadny štadión. Hneváme sa, že nám mladí hráči odchádzajú do Bardejova, Košíc, Popradu, žiaľ, nevieme im tu vytvoriť také zázemie, aby sme ich udržali v Prešove.“

Mikuláš Komanický (na archívnej fotke vľavo) naznačil príčiny úpadku prešovského futbalu (foto: Ladislav Király)

Čím si vysvetľujete úpadok prešovského futbalu?
„To keby sme vedeli, tak by toto zlé obdobie prešovského futbalu, ale aj športu celkovo, netrvalo tak dlho. Možno niekoho urazím a možno trafím klinec po hlavičke, no podľa môjho názoru nikde inde na Slovensku nie je toľko prekážok, či už pri projektových dokumentáciách, verejných obstarávaniach či výbere zhotoviteľa, ako tu v Prešove. V prvom rade by sme si tu mali vyčistiť stôl. Osobne si myslím, že sa tu musí nájsť toľko peňazí, aby sa postavil futbalový i hokejový štadión. Je to o ľuďoch. Som presvedčený o tom, že za 13,5 milióna eur sa dá postaviť pekný futbalový stánok. Do tej sumy sa musíme zmestiť, no prečo sa to na Slovensku nedá, prečo sa suma stále navyšuje, to neviem pochopiť. V tom je pes zakopaný.“

Odporúčame

Najnovšie z klubu: 1. FC Tatran Prešov

Pozri viac

Najnovšie z ligy: 3. liga Východ

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

HOKEJ.sk