ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Legendárny Bubenko otvorene o prešovskom futbale. Jedna vec z minulosti ho stále škrie
zdroj: TASR

Legendárny Bubenko otvorene o prešovskom futbale. Jedna vec z minulosti ho stále škrie

Mesto Prešov slávnostne otvorilo oficiálnu Sieň slávy prešovského športu. Aktuálne sa v nej nachádza pätnásť legiend, medzi ktorými dominujú hádzanári. Futbal zastupuje trojica Ladislav Pavlovič in memoriam, Mikuláš Komanický a Jozef Bubenko.

Dnes už 68-ročný Jozef Bubenko sa nezmazateľne zapísal do histórie prešovského futbalu. Dlhé roky bol kľúčovou postavou Tatrana vo federálnej lige, v ktorej v sezóne 1972/1973 dopomohol zeleno-bielym k historickému druhému miestu. Po skvelej hráčskej kariére, počas ktorej si na seba obliekal aj dresy Banskej Bystrice a Bardejova, rozbehol úspešnú trénerskú etapu. Pôsobil v Prešove, Bardejove, Interi Bratislava, viedol slovenskú reprezentáciu do 21 rokov, ba dokonca i grécke kluby Panionis, Iraklis Thessaloniki a Olympiakos Volos. Aktuálny stav prešovského futbalu ho trápi, čo potvrdil počas uvedenia do Siene slávy.

Čo pre vás znamená fakt, že ste sa ako jedna z pätnástich osobností prešovského športu ocitli v Sieni slávy?
Jozef Bubenko:
„Je to príjemné a pekné, že mesto má o bývalých športovcov záujem, a že si váži športovú históriu. Je to veľký rozdiel oproti futbalu, kde si tú históriu nevážia a tak to dnes aj s prešovským futbalom vyzerá.“

Jozef Bubenko v Sieni slávy prešovského športu
Ako jedna z trojice futbalových legiend sa Jozef Bubenko ocitol v Sieni slávy prešovského športu (foto: jäzva)

Ako vnímate situáciu ohľadne aktuálne treťoligového Tatrana Prešov?
„Keď klub pred rokom oslavoval 120. výročie od svojho založenia a jeho majiteľ povedal, že nie je čo oslavovať, tak od tohto výroku sa môžeme odraziť. Dokazuje to, v akom stave je prešovský futbal. Kto si neváži históriu, nemá prítomnosť ani budúcnosť. Mali by k futbalu prísť ľudia, ktorí k nemu majú vzťah, ktorí si vážia históriu, a ktorí trošku pootočia smerovanie futbalu, pretože Prešov stále bol a ja dúfam, že aj bude futbalové mesto.“

Momentálne klub pôsobí v regionálnej súťaži a stále nemá nový štadión. Je práve to najväčšie negatívum?
„Dnes je to tragédia, navyše sa zdá, že to nikomu nevadí, čo je škoda. Okrem hádzanej klesla úroveň všetkých športov v meste. Už to nie je, čo bývalo počas zlatej éry prešovského športu, kde sme mali množstvo klubov z rôznych odvetví v najvyšších súťažiach. Pamätám si, ako predpoludním ľudia chodili na hádzanú, po obede sa zasa ponáhľali na futbal. Celý týždeň sa tešili, že budú mať športový zážitok. Dnes sa nemajú na čo tešiť. Kedysi sme si nevedeli predstaviť Československú ligu bez Prešova. Tatran mal rešpekt, hrali sa tu veľké zápasy, štadión praskal vo švíkoch. V Prešove bol vždy hlad po futbale a myslím si, že aj bude. Na naše ligové zápasy chodili ľudia z celého kraja, žiaľ, keď chce dnes prešovský fanúšik vidieť lepší futbal, musí cestovať do Michaloviec, Bardejova či do Košíc.“

Ktoré momenty z vašej úspešnej trénerskej či hráčskej kariéry vám najviac utkveli v pamäti?
„Pamätných zápasov bolo veľa. Rád spomínam na víťazstvo 4:0 nad Duklou Praha, alebo na prípravný duel proti slovenskej reprezentácii, keď štadión praskal vo švíkoch. Prešovský divák v tom čase chodil na futbal. Na stretnutia so Slovanom, Spartou, Slaviou sa tešili diváci i hráči. Keď dnes pozerám slovenský ligový futbal, na mnohých štadiónoch je len pár stoviek ľudí. Ak nám prišlo na zápas „iba“ štyritisíc divákov, v kabíne sme riešili, čo sa stalo, čo sme urobili zle, že je taká nízka návšteva. Diváka sme si vážili. Neviem si predstaviť, ako by som hral pred tisíc ľuďmi…“

Ako hráč dokázal Bubenko veľké úspechy s Prešovom, na trénerskom poli sa mu darilo s bratislavským Interom (foto: TASR)

Mrzí aj po rokoch premárnená šanca na zisk titulu v sezóne 1972/1973?
„Samozrejme, že to škrie, zaostali sme len o bod za Trnavou. Mrzí ma, že sme neurobili viac pre to, aby sme boli majstri. Po jesennej časti sa nám zranilo niekoľko kľúčových hráčov, no nedoplnili sme mužstvo. A potom sa prejavilo prešovské malomeštiactvo, stranícki funkcionári začali trénerovi Moravcovi závidieť jeho popularitu, čo odštartovalo žabomyšie vojny. Trnava bola jednotná a išla za titulom, naopak, my sme sa nedokázali spojiť. Dodnes mi je to ľúto, pretože to bola ohromná šanca niečo dosiahnuť.“

Stratili podľa vás ľudia na Slovensku vzťah k futbalu?
„Nemyslím si. Vezmite si, že keď sa hrá Slovenský pohár a na dedinu príde ligové mužstvo, neraz je návšteva vyššia než v najvyššej súťaži. Diváci nie sú inakší. Hovorí sa, že dnes je iný spôsob života, že máme vyššiu životnú úroveň. V Anglicku a v Nemecku ale nie je vysoká životná úroveň? Tam sú štadióny plné do posledného miesta. Asi niečo robíme zle.“

V čom je teda najväčší problém?
„Vezmite si súpisku jednotlivých tímov v prvej lige, veď fanúšikovia nepoznajú ani základné zostavy svojich klubov. To kedysi neexistovalo. V mužstvách hrali hráči z okolia, ktorí mali vzťah ku klubu, fanúšikovia mali vzťah k hráčom. Dnes tu máme plno cudzincov, ktorí klubom nedávajú nič, hrajú len pre peniaze, čo diváci veľmi rýchlo vycítia, a preto nechodia na futbal. Keby kluby robili poctivú robotu, hrali s odchovancami a s chlapcami z okolia, so slovenskýmu hráčmi, ľudia by chodili na štadióny vo väčšom počte.“

Tatran Prešov štadión v lete 2019
V časoch najväčšej slávy praskal prešovský štadión vo švíkoch, dnes je z neho polovičné zbúranisko, kde sa hrá tretia liga (foto: TASR)

Sledujete aj na dôchodku futbal?
„Celý život som sa venoval futbalu, takže úplne sa bez neho žiť nedá. Stále sa budem zaujímať o futbal, no pomaly sa to utlmuje, človek už má v mojom veku iné priority. Málokedy vydržím pozerať celý zápas, pretože niečo vidím a mám na to svoj názor, no keď potom čítam, aký to bol vynikajúci zápas a vidím, že je ohodnotený množstvom hviezdičiek, tak som prekvapený. Kvalita zápasov v našej lige nie je vysoká, vidím tam množstvo problémov a nedostatkov v hre. Občas si niečo pozriem, no dnes je tých možností toľko, že si radšej vyberiem nejaký kvalitný tím a pozriem si ten. Úprimne, niekedy radšej idem na dedinský futbal v okolí Bratislavy, kde chlapci hrajú so zápalom. Trošku sa tak vrátim do detských čias, keď sme aj my takto pristupovali k futbalu. Pravdupovediac, niekedy ma to baví viac ako naša liga.“

Odporúčame

Najnovšie z klubu: 1. FC Tatran Prešov

Pozri viac

Najnovšie z ligy: 3. liga Východ

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

HOKEJ.sk