ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Ťarcha mena po držiteľovi bronzu z MS. Syna "ohnivého lakťa" zocelilo pôsobenie vo ViOne
zdroj: foto: Amatérske fotky Slavoj Trebišov

Ťarcha mena po držiteľovi bronzu z MS. Syna "ohnivého lakťa" zocelilo pôsobenie vo ViOne

Ešte predtým, než sa Chorváti stali vicemajstrami sveta vo futbale, bol pre nich najväčší úspech bronz z pamätného šampionátu vo Francúzsku v roku 1998. Spanilú jazdu "vatreni" s hráčmi ako Davor Šuker, Robert Prosinečki či Zvonimir Boban vtedy zastavil domáci výber "krajiny galského kohúta", nepochybne však išlo o úspech, ktorý sa zapísal do histórie a čakal ho len málokto. Dôležitým pilierom "kockovaných" bol vtedy stredopoliar Aljoša Asanovič. Dodnes označovaný za jedného z najinteligentnejších futbalistov vtedajšej zlatej generácie Chorvátska. V jeho stopách prakticky od detstva kráča jeho syn, známy všetkým fanúšikom Fortuna ligy.

Dvadsaťosemročný potomok Antonio pozná slovenskú scénu veľmi dobre. Už v marci roku 2015 sa stal posilou Senca, z ktorého sa po štyroch mesiacoch porúčal na rok do Dunajskej Stredy. Od januára tohto kalendárneho roka je chorvátsky stopér súčasťou iného ligistu FC ViOn Zlaté Moravce-Vráble. V kádri trénera Karola Praženicu si prakticky od začiatku nachádzal pevné miesto a v zadných radoch sa podieľa na výborných výkonoch ViOnu, ktorý je horúci adept na hornú šestku FL. Keď však do klubu prišiel, čakali ho iné povinnosti - záchranárske.

Obdobie, ktoré ho zocelilo

"Bolo to náročné obdobie. Mali sme na konte jedenásť bodov. Všade, kam sme sa pohli, všetci o tom hovorili. Ľudia nás podceňovali a prízvukovali, že vypadneme do druhej ligy. Išli sme ale od zápasu k zápasu a rástli sme. Chceli sme sa zachrániť a v úplne poslednom kole to vyšlo. Mali sme vtedy obrovskú radosť, ani ju neviem opísať," zaspomínal si Antonio Asanovič v rozhovore pre oficiálny web Zlatomoravčanov.

Zlaté Moravce - Slovan Bratislava (Šporar, Asanovič)
Antonio Asanovič: "Udržali sme sa v najvyššej súťaži. Pokračujeme v hraní veľkých zápasov. Jednoducho iná úroveň. Neustále bojujete presne o takúto možnosť."(foto: Róbert Fritz)

Podľa vlastných slov ho ťažký úvodný "záchranársky" polrok v klube ešte viac zocelil, a to nielen po futbalovej stránke. "Po každej stránke mi dalo to obdobie veľmi veľa. Udržali sme sa v najvyššej súťaži. Pokračujeme v hraní veľkých zápasov. Jednoducho iná úroveň. Neustále bojujete presne o takúto možnosť. Som silnejší po mentálnej i fyzickej stránke. Ten tlak a všetko okolo vás zocelí," hovorí zadák od Jadranu, ktorý nastupuje v stopérskej dvojičke s Pintérom alebo Tóthom. "Obaja sú kvalitní. Na každom poste máme veľmi dobrých hráčov. Pre mňa je dôležitejšie, že chalani sú aj dobrí a pozitívni ľudia. Z osobného hľadiska je pekné, že môžem nastupovať pravidelne v základnej zostave. Posúvam sa dopredu," dopĺňa Asanovič, ktorý sa už v rámci sezóny raz prebojoval aj do jedenástky kola na ProFutbal.sk.

Zmena pozície i ťarcha mena

Prirodzeným stopérom pritom nebol dlho. Nebolo tomu až tak dávno, čo bol syn chorvátskeho držiteľa bronzu ofenzívny stredopoliar. "Pripravoval som góly, neskôr išiel nižšie na pozíciu defenzívneho záložníka. Na tomto poste som hral takmer celú juniorskú kariéru. Následne si ma zavolal tréner, že vo mne vidí skôr stopéra. Odvtedy ma začal stavať do stredu obrany. Rýchlo som sa adaptoval. Stopérska pozícia sa mi páči. Vyžívam sa v súbojoch jeden na jedného a najmä hlavičkách. Neuhnem nikomu," prezentuje svoje schopnosti Antonio Asanovič.

Stopér ViOnu začal svoje prvé futbalové kroky v slávnom Hajduku Split. V meste rodiska svojho otca, na ktoré má iba dobré spomienky. "Hajduk je pre mňa najlepší klub na svete. Vyrástol som tam a stále žijem v Splite. Časť sna som si splnil tým, že som pravidelne navštevoval zápasy hlavného mužstva. Dokonca som si na tom štadióne zahral pár priateľských zápasov. Vydržal som tam po juniorov a presunul sa do Primoracu, čo je blízko Splitu. Odtiaľ z toho bolo Rumunsko a ďalšie angažmány," hovorí zadák, ktorý si vyskúšal aj grécku či švajčiarsku súťaž. Prečo nevydržal dlhšie v Splite? 

"Moja generácia bola naozaj silná. Spomeniem napríklad Jonjiča, ktorý je v japonskej Osake. Andrijaševič pôsobil v Dinamo Záhrebe, aj Gente. Tičinovič sa prepracoval do Dánska a Belgicka. Brankár Stipica je v poľskej Ekstraklase. Všetci obliekali v mládežníckych výberoch reprezentačný dres. Náš tím bol kvalitný. Šanca síce neprišla, no nemôžem na klub povedať nič zlé. Ako som hovoril, doteraz im fandím. Možno mi nepomohlo ani meno. Od Asanoviča čakal každý veľké veci, keďže môj otec odohral v Hajduku cez sto súbojov. Všetci mi pripomínali, kto je môj otec a čo dokázal, že ho musím napodobniť. Nebolo to ľahké."

Sereď - Zlaté Moravce (Antonio Asanovič)
Antonio Asanovič: "Stopérska pozícia sa mi páči. Vyžívam sa v súbojoch jeden na jedného a najmä hlavičkách. Neuhnem nikomu." (foto: Róbert Fritz)

Najväčší vzor

Ťarchu mena si so sebou nosil už od detstva. Presnejšie od roku 1991, kedy sa narodil Aljošovi pôsobiacemu v tom čase vo francúzskom Cannes. "Tam som sa narodil, potom sme pokračovali do Montpellieru. Vlastne všade, kde otec pôsobil, sme boli s ním. Po Francúzsku nás čakalo dobrodružstvo v Derby County, Neapole, Panathinaikose. Domov sme sa vrátili v šiestich alebo siedmich rokoch," spomína na detské časy Antonio, ktorý práve po návrate odštartoval svoje futbalové dobrodružstvo. Aj s bremenom hviezdneho mena ho k nemu dotiahol otec, ktorý odohral za Chorvátov v rokoch 1990-2000 63 súťažných duelov a strelil tri góly. Na klubovej úrovni pridal 388 štartov s 90 presnými zásahmi.

"Viem, že patril k veľmi dobrým a ceneným hráčom a určite je môj najväčší vzor. Bol to veľmi dobrý futbalista. Je aj výborný človek. Pred rokmi na mňa dozeral a tlačil, aby som sa neustále posúval dopredu. Naučil ma byť dobrým človekom, vážiť si veci mimo futbal. V mládeži nevidel až toľko mojich zápasov, keďže stále aktívne hral. Dnes si pred každým výkopom vymeníme množstvo správ. Vždy ma povzbudí a dodá motiváciu. V roku 1998 získal s Chorvátskom vo Francúzsku bronzovú medailu. Nastrieľal veľa gólov. Nemôžem na neho povedať nič negatívne," hovorí na adresu svojho otca Antonio Asanovič. Od niekdajšieho hráča, ktorý bol svojho času aj technickým riaditeľom Dunajskej Stredy, stále čerpá cenné rady. "Samozrejme, že sa ho vždy niečo z jeho kariéry spýtam. Väčšinou sú to otázky smerujúce na obľúbenosť miest a spomienok na súperov. Rád mi odpovedá. Je naozaj pokorný a skromný. Nikdy sa nado mnou nepovyšoval a nerobí to ani teraz."

Antonio Asanovič
Antonio Asanovič o otcovi: "Ak by som dnes hral jeho štýlom, dostal by som v každom zápase červenú kartu (smiech)." (foto: Jozef Bedej)

Ak by hral ako otec, mal by neustále červenú

Otca Aljošu počas kariéry prezývali "ohnivý lakeť". Antonio si však na svojej pozícii musí dávať väčší pozor a nebyť vždy príliš razantný. Nejaké atribúty však po svojom otcovi podedil. "Futbal sa každým dňom posúva ďalej. Nie je ľahké niekoho napodobniť štýlom a nie ešte štatistikami. Ani to nemám v úmysle. Každý je jedinečný. Nikto nie je rovnaký. Ak by som dnes hral jeho štýlom, dostal by som v každom zápase červenú kartu (smiech). Ľudia mi ale často hovoria, že sa na ihrisku pohybujem ako on. S tým súhlasím, z jeho pohybu som niečo zdedil," myslí si Asanovič mladší a na záver rozhovoru pre web ViOnu odpovedá na otázku svojich ďalších ambícií. 

"Žijem prítomným časom. Užívam si deň po dni. Nepozerám sa ďaleko do budúcnosti. Nemá to zmysel. Každý tréning idem na sto percent a takisto aj regenerujem. Nikdy nič nepodceňujem. Keď ste zodpovedný, časom sa vám všetko vráti. Dávam si tak krátkodobé ciele. Myslím iba na ViOn. Je to môj klub. Odovzdávam pre neho maximum. Žijem preň. Takí sme my Chorváti. Nikdy nepoľavíme."

Odporúčame

Najnovšie z klubu: FC ViOn Zlaté Moravce - Vráble

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

HOKEJ.sk