ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Pestúni ho vyhodili, lebo bol asociál. Nemám veľa kamarátov, plakal som raz, hovorí De Bruyne
zdroj: TASR/AP

Pestúni ho vyhodili, lebo bol asociál. Nemám veľa kamarátov, plakal som raz, hovorí De Bruyne

V súkromí neprehovorí ani slovíčko, na ihrisku je neodmysliteľný ťahúň. Kevin De Bruyne patrí dlhodobo medzi najlepších záložníkov na svete. Futbalový univerzál dokáže skvelo zahrať na ktorejkoľvek stredovej pozícii, na krídle či ako podhrotový útočník. Vďaka svojej vycibrenej technike, obrovskému prehľadu v hre, hĺbkovým prihrávkam či schopnosti zakladať rýchle útoky patrí medzi najkomplexnejších stredopoliarov, akí sú v súčasnosti v hre. Belgičan je správny líder, i keď toho veľa nenahovorí.

Zrejme málokto by to doňho pri obrovskom futbalovom zápale povedal, ale 28-ročný hráč Manchestru City je extrémne tichý a introvertný človek. Opak toho, čo ukazuje na ihrisku. Rodák z Drongenu vo svojom príbehu hovorí, že jeho povaha mu robila v detstve veľké komplikácie. Ak by sa veci vyvinuli iným smerom, vôbec z neho dnes nemusel byť futbalista. "Nemám veľa kamarátov. Ani vo futbale, ani mimo neho. Som introvert a trvá mi nesmierne dlho, kým sa niekomu otvorím. Zároveň som ale brutálne úprimný," hovorí De Bruyne v rozsiahlej spovedi pre Player's Tribune.

Samota mu zvláštna neprišla

"Od detských čias som bol extrémne hanblivý a tichý. Nemal som hernú konzolu a ani kamarátov. Mimo ihriska som dokázal celý deň nepovedať jediné slovo, na ňom som však bol ako oheň. Dodnes sa viem najlepšie vyjadrovať prostredníctvom futbalu," približuje hráč známy pod skratkou KDB. Svojou hrou vynikal už ako mladík v Gente. Hoci rýchlo robil progres, jeho introvertnosť ho brzdila, hoci o tom zo začiatku nevedel. "Keď ste dieťa, nevnímate, že to niekto môže brať ako negatívum. Naučil som sa to tvrdou cestou. Keď som mal 14 rokov, dostal som možnosť pripojiť sa k akadémii Genku. Z jednej strany Belgicka som sa presťahoval do druhej. Tam ma brali ako dieťa z druhej časti krajiny hovoriace vtipným dialektom."

"Spoločenskému životu som sa ani tam nenaučil. Voľné som mal iba nedele, vtedy som išiel za rodinou. Prvé dva roky tak boli možno najsamotárskejšie v mojom živote. Nikdy mi to ale neprišlo divné. Aj keď som občas mohol mať tie pocity, hral som futbal a všetko zmizlo. Akonáhle ho hrám, všetky problémy sa vyparia. Ide o moju posadnutosť," pokračoval vo svojej spovedi. Následne hovorí, kde pre jeho asociálnu povahu nastal prvý problém.

Ťažká povaha, pestúni ho viac nechceli

"Počas prvého roka v Genku som býval v penzióne a mal malú izbu s posteľou, stolíkom a umývadlom. Ďalší rok som s dvomi ďalšími deťmi býval u pestúnskej rodiny, ktorej za to platil Genk. Po roku som sa s nimi rozlúčil s tým, že po lete sa vrátim. Keď som prišiel domov, našiel som mamu, ako plače. Vysvetlila mi, že pestúni ma už viac u seba nechcú. Dôvod? Lebo som bol asociál - príliš tichý, zložitá povaha a nemali so mnou možnosť na väčšiu interakciu. Bol som šokovaný, pretože mi pestúni nikdy  nič podobné nenaznačili," spomínal so zármutkom De Bruyne. Pestúni o tom, samozrejme, museli informovať aj klub. Neostalo to bez odozvy.

"Mal som sa vrátiť do penziónu. Nie však do klasického, ale takého pre problémové deti. Skomplikovalo mi to situáciu, Klub si zrazu myslel, že budem problémom aj pre nich," povedal Kevin, pre ktorého to z veľkej časti bol kľúčový životný moment. Našiel v sebe totiž potrebnú vzpruhu. "Dostal som sa do 'béčka' Genku a pri spomienke na všetky slová, ktoré mi mama povedala, som od zlosti skóroval päť gólov v jednom polčase. Okamžite ma preradili do hlavného tímu. Vtedy som sa znovu stretol s pestúnmi a povedali mi, že išlo o nedorozumenie a ponúkli mi u seba bývanie. Vybuchol som a povedal: 'Hodili ste ma medzi odpadky a teraz ma chcete späť?' Bol som nahnevaný. Vidno, že sa postoj ľudí mení, keď ste úspešní," zamyslelo sa manchesterské číslo 17.

Radšej ma predajte

Štyri roky v Genku priniesli De Bruyneovi prvé úspechy. Ešte ako tínedžer vyhral s klubom domácu ligovú aj pohárovú súťaž a ako 21-ročného ho odkúpila Chelsea. Pod vedením trénera Josého Mourinha sa však prosperujúcemu Belgičanovi nedarilo. Sľúbený herný priestor nedostal. "Mourinho mi poslal SMS, v ktorej mi zdelil, že som dôležitá súčasť tímu. Po troch zápasoch som však sedel iba na lavičke. Keď si ma v decembri José zavolal do kancelárie, ukazoval mi štatistiky mňa a mojich spoluhráčov. Samozrejme, oni ich mali lepšie, lebo odohrali viac zápasov. Mal som byť až šiesty záložník, po možnom odchode Juana Matu vraj piaty. Preto som povedal klubu, nech ma radšej predá," spomína záložník na zlé obdobie v Londýne.

Manželku spoznal vďaka prehováraniu od kamaráta

Následne sa pobral do Werderu Brémy na hosťovanie, odkiaľ prestúpil do konkurenčného Wolfsburgu. Obdobie v Nemecku považuje za úspešné aj preto, že sa v ňom spoznal so svojou terajšou manželkou. Ako inak, zrejme najintrovertnejšou cestou. "Na Twitteri ma sledovalo iba pár tisíc ľudí. Pridal som status o zápase a jedno pekné dievča ho označilo srdiečkom. Kamarát vtedy navrhol, že jej mám poslať správu. Odhováral som ho od tohto aktu. Hovoril som, že nik mi nerozumie a neodpíše mi. Napriek tomu za mňa poslal správu. Hanbil som sa. Ona ale odpísala a pár mesiacov sme boli v kontakte. Zmenila môj život na nepoznanie. Obetovala všetko, aby sa so mnou odsťahovala v 19 rokoch do neznáma. Pomohla mi vyjsť z ulity," vďačí Belgičan svojej súčasnej manželke, s ktorou má teraz už dve deti.

Doposiaľ jeho najzlomovejší moment kariéry prišiel v sezóne 2015/2016, kedy ho odkúpil Manchester City. Išlo o poriadne komplikovanú a zdĺhavú záležitosť. "Chcel som ísť do City a kontaktoval ma Vincent Kompany, ktorý mi povedal viac o projekte a uistil ma, že si ho obľúbim. Stále sa menila situácia ohľadom prestupu. Moja žena bola v tom čase tehotná a nebolo to nič jednoduché. Chvíľu jej hrozilo, že potratí. Vďaka Bohu to všetko dobre dopadlo," zaspomínal si De Bruyne, ktorý prišiel na Etihad Stadium za 75 miliónov eur. Odvtedy s klubom dvakrát vyhral Premier League a získal mnoho individuálnych ocenení, ktorými potvrdil post jedného z najlepších záložníkov súčasnosti. Pre ManCity je neodmysliteľná súčasť aj pre prístup trénera Guaridolu.

Zoberte mi futbal, budem plakať

"Pep a ja zdieľame rovnakú mentalitu. Je večne pod stresom, avšak dvojnásobným oproti hráčom. Je perfekcionista. Jedného dňa mi povedal, že veľmi jednoducho sa môžem zaradiť medzi top päť hráčov na svete. Bol som šokovaný, no sebavedomie mi stúplo. On to totiž povedal s takou vierou, že zmenil moje myslenie. Dáva si vysoké ciele, ktoré je ťažké dosiahnuť. Chcel som mu dokázať, že sa vo mne nemýli," vysvetlil De Bruyne, ktorý medzičasom získal bronz s vlasťou na MS 2018. Napriek všetkým úspechom a chválam na jeho osobu ostáva introvertom a asociálom. Ako sám priznal, plakal zrejme iba raz v živote - keď sa v priebehu uplynulej sezóny zranil a nemohol hrávať.

"Manželka si asi myslí, že som chybný. Nikdy neplačem. Ani na svadbe, ani na pohreboch, ani pri pôrode. Deň po narodení syna som si však privodil zranenie a pri videočete s mojou ženou som sa rozplakal. Nemohla tomu uveriť. Pohreby či narodenia... Som ako skala. Keď mi však niekto siahne na futbal, neudržím to v sebe. Je pre mňa nirvánou," zakončil pre Player's Tribune futbalom posadnutý introvert Kevin De Bruyne.

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Manchester City

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Liga majstrov

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

HOKEJ.sk