ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Vernosťou napodobnil Buffona či Del Piera. Nehral by som inde ako v Dukle, hovorí Savič
zdroj: Lukáš Urbašík

Vernosťou napodobnil Buffona či Del Piera. Nehral by som inde ako v Dukle, hovorí Savič

Keď sa stal súčasťou Dukly Banská Bystrica, písal sa rok 2009. Po uplynutí dekády si stále oblieka iba červeno-biely dres a už dnes je ikonou klubu. Reč je o futbalistovi zo Srbska Sašovi Savičovi, ktorý aj vo veku 35 rokov ukazuje svoje veľké kvality a pochváliť sa môže aj kapitánskou páskou na ruke.

Ako prezradil obranca Banskobystričanov v rozhovore pre web ProFutbal.sk, na svoje začiatky pod Uprínom si stále pamätá. "Už som síce starý a možno ma dobieha aj senilita (smiech), pamätám si však na rok 2009, keď sme z Podbrezovej prišli spolu až štyria hráči do neďalekej Dukly. Vtedy bola Banská Bystrica nesmierne kvalitné mužstvo pod vedením trénera Jozefa Jankecha. Klub fungoval na vysokej úrovni a vybojovali sme si spolu aj kvalifikáciu v Pohári UEFA. Prvé zážitky boli aj preto fantastické," za spomínal si rodák z Nového Sadu.

Za "železiarov" hral už o rok skôr. Keď prišiel na Slovensko pred jedenástimi rokmi, musel sa adaptovať, teraz však už nemá s jazykom žiaden problém a po slovensky hovorí perfektne, takmer bez prízvuku. "Mal som už na základnej aj strednej škole veľa spolužiakov a v domácom prostredí susedov, ktorí boli Slováci žijúci v Srbsku. Už dávnejšie som teda mal skúsenosť s jazykom. Z mojej strany som mal veľa napočúvané. Zo začiatku bol možno problém vytvoriť vetu, chlapci sa mi trochu smiali a opravovali ma, postupne som sa to ale naučil," približuje Savič a dodáva, že po tak dlhom čase strávenom pod Tatrami už berie Slovensko ako svoj prvý domov. "Mal som 23 rokov, keď som opustil Srbsko. Pomaly už ani neviem porovnať, v čom je iné oproti Slovensku. Mám tu zabývaných kamarátov, rodinu. Už mi to príde ako jedna a tá istá krajina," dodáva líder duklistov. Akonáhle sme sa ho však opýtali, komu by fandil v zápase medzi Slovenskom a Srbskom, reagoval: "Poprosím ďalšiu otázku (smiech)."

V Banskej Bystrici ostal, aj keď bolo najhoršie. (foto: Lukáš Urbašík)
V Banskej Bystrici ostal, aj keď bolo najhoršie. (foto: Lukáš Urbašík)

Aj preto sme opäť preladili na jeho futbalovú kariéru. Tá je za ostatných desať rokov spätá iba s jedným klubom. V dobrom aj v zlom. Zostal pri ňom aj v najhorších časoch. I keď v roku 2014/2015 Dukla zostúpila do II. ligy a o sezónu neskôr až do tretej najvyššej súťaže, neopustil tím. Napodobnil tak velikánov ako Gianluigi Buffon či Alessandro Del Piero, ktorí po sezóne 2005/2006 ostali v Juventuse napriek tomu, že Turínčanov pre korupčné škandály preradili zo Serie A do Serie B. "V prvom rade som mal už nejaké tie roky. Zároveň som sa v Banskej Bystrici už dosť dobre zabýval, našiel som si priateľku a taktiež aj stabilnú robotu, ktorú mám popri futbale. S ňou mi pomohli pán Milan Smädo a tréner Norbert Juračka ma svojho času poprosil, či by som sa nevrátil do klubu trochu mu pomôcť. Nevidel som veľmi zmysel ísť inde v druhej alebo tretej lige a hrať proti Dukle, to by mi bolo proti srsti. Bystrica už nie je môj druhý domov, ale domov," hovorí Saša Savič o dôvodoch, ktoré ho udržali pod Urpínom.

V správnom čase ukázal, že je veľký srdciar. "Ponuky som mal rôzne, ale najmä z druhej ligy. Niečo ako odchod do Rakúska či zahraničia by som už ani nechcel riešiť. Zabýval som sa tu a odchod som si nepripúšťal," pokračoval srbský zadák, ktorý si ale pripúšťal niečo iné - koniec kariéry. V tom mu však zabránila žiadosť kouča Juračku. Vo svojom kádri si ho drží naďalej aj tréner Stanislav Varga. "Nad koncom som uvažoval už pred dvoma rokmi. Povedal som si však, že kým ma tréner bude trpieť na ihrisku a bude mi slúžiť zdravie, neodídem. Keď už nebudem spokojný a aj kouč mi naznačí, že nadišiel čas a nebudem platný pre Duklu, tak skončím," hovoril ďalej Savič, ktorého civilným povolaním je pozícia športového technika. "Venujem sa údržbe miestnych ihrísk či telocviční. Stále teda robím niečo, čo sa týka športu. Mám 35 rokov a aj preto som rád, že pre mňa existujú akési zadné dvierka."

Podľa Saviča je každý hráč Dukly užšie spätý s klubom. Preto sa mu darí. (foto: Lukáš Urbašík)
Podľa Saviča je každý hráč Dukly užšie spätý s klubom. Preto sa mu darí. (foto: Lukáš Urbašík)

Stále ho však baví aj futbal. Teší sa i z aktuálnej série Banskej Bystrice, ktorá v II. lige vyhrala šesť zápasov po sebe. Kde podľa neho ležia príčiny skvelej fazóny duklistov? "Ťažko nájsť konkrétnu príčinu, lebo faktorov je viac. Darí sa mužstvu a jednotlivcom, lebo dodržiavame taktické pokyny. Veľmi dlho pracujeme ako kolektív v tom istom režime. Prakticky rok sme už zabehnutí v tom istom štýle. Po dlhšej dobe sa k nám navyše vrátili chlapci, ktorí pôsobili aj v prvej lige a hlavne aj naši odchovanci. Tí majú ku klubu iný vzťah, ako napríklad hráči z predošlých sezón. Mali sme veľa cudzincov či futbalistov, ktorí sa k nám prišli na dva-tri mesiace iba rozohrať. Každý je tu hlbšie spätý s klubom a odzrkadľuje sa to aj na našej hre," znejú slová večne usmiateho a dobre naladeného kapitána, pre ktorého páska s "céčkom" na ruke znamená veľa.

"Ide pre mňa o veľkú poctu. Vieme, akí tu boli hráči predtým. Viktor Pečovský či Martin Poljovka. Ja vlastne, stále ako cudzinec, mám tú česť viesť toto mužstvo aj po Petrovi Borošovi. Preto to vnímam ako obrovskú česť. Každý kapitán musí určite mať vzťah ku klubu a popohnať ho, keď je najhoršie," hovorí Savič a na záver rozhovoru pre ProFutbal.sk dodáva, že o postupových ambíciách sa v banskobystrickej kabíne zatiaľ nehovorí: "Držíme sa pri zemi. Darí sa nám, zbierame body. Zatiaľ sa nemusíme ani presúvať zo štadióna a všetko funguje. Chceme ešte teraz doma nazbierať čo najviac bodov. Keď sa na konci sezóny uzavrie tabuľka, uvidíme, na čo to bude stačiť."

Najnovšie z klubu: MFK Banská Bystrica

Pozri viac

Najnovšie z ligy: 2. liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk