ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Kariéru odštartoval vďaka animáku. Z brankára sa stal útočník a napriek zraneniam vyhral všetko
zdroj: TASR/AP

Kariéru odštartoval vďaka animáku. Z brankára sa stal útočník a napriek zraneniam vyhral všetko

Rok 2019 si postupne pýta čoraz viac futbalových dôchodkov. Kopačky na klinec už stihli zavesiť velikáni ako Robin van Persie, Arjen Robben či Diego Forlán. Do tohto klubu sa najnovšie pridala aj španielska ikona a dnes už 35-ročný Fernando Torres. Jeho kariéru plnú úspechov sprevádzal výnimočný životný príbeh.

Hráč prezývaný "El Niňo" už navždy ostane v pamäti fanúšikov ako detská tvár, ktorá vyhrala boj so zraneniami a zároveň aj všetky najdôležitejšie trofeje. Napriek tomu ho viacerí priaznivci futbalu zvykli označovať za "dreváka" či "ničiteľa tutoviek". V istom momente kariéry totiž nastal zlom. Poďme však po poriadku.

Inšpiráciou japonský animák

Fernando Torres začal hrať futbal už vo veku päť rokov za tím Parque 84. Čo ho k tomu doviedlo? Sledovanie televízie. Na prekvapenie to ale neboli futbalové zápasy, ktoré rodák z Fuenlabrady vyhľadával, i keď so športom samotným to súvis malo. "Keď som bol malý, nechytali sme poriadne signál, avšak všetky deti zo škôlky rozprávali o japonskom futbalovom animáku. V originále sa volal 'Kapitán Cubasa', v španielčine zase 'Oliver a Benji'. Bolo to o dvoch bratoch, ktorí sa z mládežníckeho výberu dostali do reprezentácie, vyhrali majstrovstvá sveta a prestúpili do Európy. Práve preto som začal hrať futbal," zaspomínal si Torres na svoje športové začiatky podľa Daily Mail.

Sprvu chcel Španiel kráčať v stopách svojho o šesť rokov staršieho brata Israela, ktorý bol brankárom. Postavil sa preto medzi tri žrde. Na tejto pozícii však dlho nevydržal. Dôvod? Mama. "Jedného dňa mi lopta, ktorá ma zasiahla, vyrazila môj predný zub. Moja mama mi preto už nedovolila postaviť sa do bránky," smial sa "Nando" v rozhovore pre magazín FourFourTwo.

Talent spočíval inde

Zmene pozície však mohol Torres iba vďačiť. Ako útočník sa postupne dostal do tímu Rayo 13, a to vo veku 10 rokov. V tamojšej detskej súťaži nastrieľal v jednej sezóne 55 gólov a vyhliadlo si ho Atlético Madrid. Pre fanúšika "Los Colchoneros" išlo o splnený sen. Menej populárny madridský klub než slávnejší Real si totiž získal jeho srdce aj preto, že Fernandov dedo bol vášnivý fanúšik bielo-červených. "Pamätám si, že v triede, kde bolo 25 detí, 24 z nich fandilo Realu. Ja som ale vždy bol na strane Atlética," spomínal ďalej Torres.

Písal sa rok 1999, keď "El Niňo" ako 15-ročný podpísal prvý profesionálny kontrakt s Atléticom. Už v nasledujúcej sezóne debutoval za A-tím, ktorému koncom ročníka 2001/2002 pomohol dostať sa z druhej najvyššej súťaže do La Ligy. Tam pravidelne nastupoval za "Atlétov" v základnej jedenástke a v každej sezóne dosahoval dvojciferné gólové méty. Jeho talent si všimli aj popredné európske kluby a Fernando mal už v sezóne 2005/2006 ponuku z FC Chelsea, ktorú odmietol. O rok neskôr však zamieril do konkurenčného Liverpoolu.

Prekonával rekordy, potom prišiel zlom

Torres už v prvej sezóne za "The Reds" nastrieľal 24 ligových gólov a 33 celkovo, čím predbehol aj legendy ako Ruud van Nistelrooy či Michael Owen. Trofeje na klubovej úrovni však neprichádzali. V Premier League totiž herne dominovali Manchester United či Chelsea a roky Liverpoolu bez trofeje sa nabaľovali. Torres chcel ukončiť trápenie tímu z Anfield Road, avšak musel sa popasovať so svojím vlastným.

Po prelomovej sezóne totiž prišiel ročník plný zranení. V priebehu troch mesiacov si postupne tri razy poškodil zadný stehenný sval. "Keď sa to stane prvý raz, považujete to za normálne. Druhýkrát si už dávate väčší pozor a pýtate sa, prečo sa to deje. Tretí raz sa tým už začnete zaoberať podrobne. Pre mňa to bol totiž najdôležitejší sval," napísal Torres vo svojej výpovedi v knihe "El Niňo: Môj príbeh." Podľa štatistík Sky Sports sa zo sezóny na sezónu zhoršovala jeho presnosť streľby, a to pre ďalšie zranenia, ktoré sa kopili.

"Jeho prvé roky v Liverpoole boli úžasné. Mal v sebe útočnú drzosť, akú som ešte nevidel. Stretlo sa v ňom všetko, čo sa mohlo. Mal nesmiernu silu v nohách. Potom ale musel prísť zlomový moment, kedy sa zranil. Odvtedy to už nebol on," zaspomínal si na Torresa jeho bývalý klubový spoluhráč Steven Gerrard podľa Tale of Two Halves.

Neprišli góly, ale trofeje áno

Keďže si v Liverpoole vyberal postupnú dávku smoly a skóroval čoraz menej, rozhodol sa pre zmenu a tentoraz už prestúpil do Chelsea v januári roku 2011. V prvom ročníku však za "The Blues" skóroval iba raz. Hoci sa už jeho forma výrazne nezlepšovala a fanúšikovia si pamätajú z pôsobenia na Stamford Bridge najmä zahodenú tutovku v zápase proti ManUtd, Torres postupne vyhral s Londýnčanmi FA Cup, Ligu majstrov aj Európsku ligu, pričom jeho gól do siete Barcelony v semifinále LM 2011/2012 sa už teraz stal ikonickým. Ešte v sezóne 2014/2015 sa Chelsea tešila aj z triumfu v Premier League, ktorý si však Torres neužil pre hosťovania v milánskom AC či Atléticu Madrid.

Čo z Torresa však urobilo reálnu hviezdu, boli reprezentačné úspechy. So Španielskom, za ktoré hrával už od roku 2003, sa mu podarilo ukoristiť celkové víťazstvo na majstrovstvách Európy 2008, pričom strelil aj víťazný gól vo finále proti Nemecku (1:0). Pre "El Niňa" to vtedy bola prvá veľká kariérna trofej. V drese vlasti triumfoval i na MS 2010 a opäť aj v roku 2012 na ME, kde "La Furia Roja" obhájila víťazstvo a Torres si znovu pripísal na svoje konto gól vo finále proti Talianom (4:0). Výrazným rukopisom tak prispel k zápisu do histórie a bol súčasťou doposiaľ najslávnejšej éry Španielska v histórii futbalu.

Konečne aj s "Atlétmi", potom návrat k rozprávke

Torres sa po ôsmich sezónach mimo Španielska znovu vrátil ku svojím koreňom v roku 2015. Do Atlética sa vrátil s cieľom konečne s ním vyhrať trofej. Hoci sa mu to nepodarilo v sezóne 2015/2016 vo finále Ligy majstrov, dokázal s ním triumfovať v Európskej lige o dva ročníky neskôr. A znamenalo to preňho celý svet. "Na emočnej úrovni je toto najväčší úspech. Mal som šťastie, že som hral vo veľkých tímoch a bol súčasťou Španielska, ktoré vyhralo dvakrát ME a raz MS, od malička som však sníval o tom vyhrať niečo s mojím najobľúbenejším tímom. Keď som odchádzal, nemyslel som si, že to dosiahnem, ale naučil som sa, že vďaka tvrdému boju je to možné," lomcovali vtedy emócie s "El Niňom" v rozhovore pre ESPN.

Detský sen si potom splnil aj na inej úrovni. Prostredie animovaného seriálu Kapitán Cubasa, ktorý ho priviedol k futbalu, mohol spoznať na vlastnej koži vďaka dvojročnému pôsobeniu v tíme Sagan Tosu. Iba minulý týždeň však v drese tohto klubu definitívne odohral svoj posledný zápas vo veku 35 rokov a odišiel ako legenda, ktorá nikdy nevzdala boj so zraneniami. "Ďakujem všetkým fanúšikom za to, že ma rešpektovali, ale i priaznivcom súpera, ktorí zo mňa robili lepšieho hráča. Dúfam, že ste si vďaka mne užívali futbal a nejakým spôsobom som vás inšpiroval. Bolo to pre mňa potešenie. Nikdy neprestávajte nasledovať svoje sny," rozlúčil sa s aktívnou kariérou plnou úspechov nezlomný bojovník Fernando Torres.

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Atletico Madrid

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Liga majstrov

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

HOKEJ.sk