ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Sereď je špecifická, robíme srdcom. Vojneski ju začal profesionalizovať, hovorí Čavojský
zdroj: TASR

Sereď je špecifická, robíme srdcom. Vojneski ju začal profesionalizovať, hovorí Čavojský

Po odchode stabilného člena základnej zostavy ŠKF Sereď sa musí minuloročný nováčik rozlúčiť s ďalšou persónou. V klube na vlastnú žiadosť skončil športový riaditeľ Roman Čavojský.

O zmene informoval ŠKF Sereď aj na svojej webstránke, člen vedenia klubu požiadal o uvoľnenie zo svojej funkcie ešte minulý týždeň pred zápasom so Slovanom. „Romanovi veľmi pekne ďakujeme za odvedené služby pre náš klub a prajeme mu všetko najlepšie v ďalšom pracovnom a osobnom živote. Roman, ešte raz, veľké ďakujeme,“ píše sa v stanovisku klubu. Dnes už bývalý športový riaditeľ Serede Roman Čavojský poskytol portálu ProFutbal.sk exkluzívny rozhovor, kde načrtol pozadie svojho rozhodnutia.

Do štruktúr klubu ste pribudli pred uplynulou fortunaligovou sezónou a v 105-ročnej histórii klubu ste dosiahli historický úspech. Váš koniec po roku preto vyznieva pomerne nečakane. Ako na vás zapôsobilo pôsobenie v Seredi?
„Keď to mám celkovo zhodnotiť, tá minulá sezóna bola jednoducho fantázia. Hráči, vedenie klubu, ako aj my funkcionári, všetci sme boli veľmi šťastní z toho, čo sme prežívali a pracovali sme, takpovediac, v rodinnej atmosfére. Rovnako sme vstúpili toto leto aj do prípravy, kde sme dosahovali fantastické výsledky, či už s majstrom poľskej ligy a účastníkom Ligy majstrov, či účastníkom najvyššej škótskej súťaže. Druholigové tímy sme porážali rozdielom triedy. Mužstvo bolo výborne vyskladané, malo zdravé jadro. Následne ale prišlo rozhodnutie na vyšších miestach, prišiel nový tréner Slavče Vojneski a celá trojička Karel Stromšík, Peter Lérant a Igor Obert klub opustila. Vtedy to začalo mať vážne štrbiny.“

Máte dojem, že príchod nového kormidelníka zo Severného Macedónska bola zlá voľba?
„Z môjho pohľadu, úprimne, to nebolo zo strany vedenia šťastné. Neviem, ako vznikol tento nápad, prezentované to bolo ako rozhodnutie vedenia klubu. Ale nehanbím sa povedať, že to podľa mňa nebol správny krok. Začali sme spoločne pracovať, ale ja osobne si myslím, že Sereď ako klub nie je stavaný na veci, ktoré požaduje pán Slavče Vojneski.“

Viete to konkretizovať?
„Sereď bola vždy špecifická tým, že sme všetko robili srdcom. Od vedenia, cez funkcionárov, až po hráčov. Tréner Vojneski sa to snažil až priveľmi profesionalizovať a s tým som sa nestotožňoval. Pre klub to bol šok. Nikdy sme sa nehrali na frajerov, boli sme jedna veľká rodina a preto sme letnú prípravu skladali tak, ako sme ju skladali. Tiež sa mi nepáčilo, že nový tréner začal robiť zásahy do mužstva. Ja som s týmito zmenami nebol stotožnený, a to poviem otvorene, pretože ak si dáte vedľa seba hráčov, ktorí odišli a hráčov, ktorí do Serede prišli, to neboli adekvátne zmeny.“

tréner Serede Slavče Vojneski
Nový tréner Serede Slavče Vojneski, jeho prístup a metódy stáli za odchodom športového riaditeľa Čavojského. (foto: TASR)

Boli ste ako športový riaditeľ pri skladbe tohto kádra?
„Až doteraz. Všade, kde som pracoval, teda v Skalici i Seredi, sme káder skladali spolu s trénermi A-tímu. Či už predtým s dvojicou Maroš Šarmír a Miško Gašparík, na ktorých fantastickú robotu následne veľmi dobre nadviazala trojica Karel Stromšík, Peter Lérant a Igor Obert. Vždy sme konzultovali každého hráč a posudzovali, či je typologicky vhodný do Serede.“

Ako to myslíte?
„Musíte rozlíšiť veľké mužstvá, stredné mužstvá a malé mužstvá. Každé mužstvo má svoju črtu, niečo, čím sa charakterizuje. Veľké mužstvá ako Slovan, Žilina či Trnava pracujú pod záštitou značky, môžu tam hrať len niektorí hráči, nie všetci to zvládnu. Stredné mužstvá ako Nitra či Zlaté Moravce pracujú určitou formou a dlhodobo sa držia na nejakej úrovni. A potom sú malé kluby ako Sereď, kde sa futbal robí srdcom. Museli sme sa totiž vysporiadať s mnohými špecifikami. Predovšetkým sme hrali celú sezónu mimo štadióna, mimo mesta. Napriek tomu sme dosahovali fantastické výsledky. Všetci sa nás pýtali, ako je to možné, ale oni nevideli za oponu. Boli sme veľká rodina, od hráčov, cez vedenie klubu až po predstaviteľov mesta, ktorí robili maximum preto, aby všetko klapalo.“

Poznačil podľa vás príchod trénera Vojneskiho aj atmosféru v hráčskej kabíne?
„Atmosféra sa začala zhoršovať už vtedy, keď tréner začal kabínu čistiť. Nebolo to zdravé. Tí chalani mali k sebe veľmi blízko, prežívali to spoločne. Dovolím si tvrdiť, že sme mali ponechať 90 percent kádra a doplniť ho dvomi či tromi hráčmi. Tak sme to pôvodne s trénermi zamýšľali. Boli by sme konkurencieschopní a vôbec by nám nevadilo hrávať zakaždým vonku. Aj týmto chcem za seba poďakovať predstaviteľom Nitry či Myjavy za profesionálny prístup, lebo všade sme našli fantastické zázemie. Ľudia nás prijali, boli k nám ľudskí, chceli nám pomôcť a bola radosť s nimi spolupracovať.“

Klub zo Serede je možno špecifický aj vlastníckymi štruktúrami, má totiž mnoho jednotlivcov, ktorí skladajú rozpočet. Ako vnímate tento pohľad?
„Všetci tí chlapi, ktorí robia futbal v Seredi už dlhodobo, sú u mňa veľkí frajeri, pretože dávajú peniaze zo svojho. Nehľadajú žiadne špekulácie, robia to srdcom. Tak ako funguje celý klub, tak pracovali aj oni. Srdcom. Kedykoľvek bolo niečo treba, tak pomohli. V Seredi nikdy nič nebolo o peniazoch. Ak aj nastali nejaké problémy, všetko sa dorovnalo. Človek vždy musí prijať fakt, kde pracuje. Ten fakt nemôžeš dať nabok. Na Slovensku to nefunguje tak, že príde frajer, ktorý si za desať miliónov postaví štadión, dá ti päť miliónov eur na bezproblémový chod klubu a povie – máš voľnú ruku. Nie, na Slovensku si musíš vážiť každého človeka, ktorý čo i len eurom prispeje k tomu, aby klub fungoval tak ako má.“

Za ďalšie špecifikum Serede by sme mohli označiť aj Štadión ŠKF Sereď, ktorý absolútne nevyhovuje najvyššej súťaži a po roku je pohľad na stánok rovnaký. Viete fanúšikom priblížiť, aká je situácia ohľadom rekonštrukcie štadióna a kedy by sa mohol vrátiť futbal do mesta?
„Žiaľ, na to neviem odpovedať. Ja som vždy riešil iba športovú stránku, respektíve organizačné veci z pohľadu zápasov. Témou sereďského štadióna sa zaoberali predstavitelia klubu. My sme to nemali v popise práce a aj preto nám neboli podávané prakticky žiadne informácie. Riešili to predstavitelia klubu a mesta. My sme zase mali svoje úlohy, ktoré sme plnili, myslím si, na výbornú. Bola to fantázia pre tento klub pracovať a pre mňa osobne česť.“

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Sereď

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

HOKEJ.sk