ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Skúsený brankár stále na voľnej nohe. Krnáč: Nerád, ale pripúšťam aj koniec kariéry
zdroj: Jozef Bedej

Skúsený brankár stále na voľnej nohe. Krnáč: Nerád, ale pripúšťam aj koniec kariéry

Začiatkom kalendárneho roka oslavoval 34. narodeniny, pre brankára stále normálny, ba možno aj najlepší futbalový vek. Dvojnásobný slovenský majster a držiteľ dvoch národných pohárov Martin Krnáč však ešte stále nemá nový klub a po stroskotaní viacerých rokovaní o novom pôsobisku začína uvažovať aj nad koncom profikariéry. „Som zdravý, nič ma neobmedzuje, mám chuť stále hrať, ale keď nebudem mať kde hrať, budem musieť skončiť,“ hovorí v rozhovore pre portál ProFutbal.sk

Odchovanec Interu sa najdlhšiu časť profesionálnej kariéry ohrial v Žiline a bratislavskom Slovane, krátko pôsobil v Senici či Skalici, za hranicami v maďarskom Mezőkövesde i českej Karvinej. Poslednú sezónu vytvoril brankársku dvojicu s Adriánom Chovanom v Zlatých Moravciach. O nečakanom konci v tíme fortunaligistu po úspešných záchranárskych prácach, ale aj o hľadaní nového klubu či prípadnom definitívnom vyzlečení brankárskych rukavíc porozprával Martin Krnáč exkluzívne pre portál ProFutbal.sk.

Zlaté Moravce mali počas prípravy problém nájsť brankára, určitý čas mali dokonca len jedného, aj to na skúške. Prečo sa vaše cesty rozišli?
Martin Krnáč:
„V prvom rade musím povedať, že v Moravciach som prežil pekný futbalový rok, ktorý vďaka záchrane môžeme považovať aj za úspešný. Preto ma trochu aj prekvapilo, že nebol záujem o predĺženie spolupráce. Klub sa ale aj v tomto smere zachoval seriózne. Od prvého tréningu prípravy mi bolo povedané, že sa so mnou od novej sezóny viac-menej nepočíta, že tréner má iné predstavy o zložení brankárskej dvojice, respektíve minimálne čo sa mojej osoby týka. Absolvoval som teda vo ViOn-e úvodné dva týždne prípravy, odchytal jeden zápas a k 30. júnu sme si podali ruky s trénermi, hráčmi, funkcionármi a naše cesty sa nateraz rozišli.“

Človek by povedal, že brankár s vašim životopisom nebude mať dlho voľno. Črtá sa vám už nový klub?
„Už počas úvodných týždňov prípravy a aj neskôr sa ozvali nejakí záujemcovia. Z rôznych dôvodov však k dohode so žiadnym z nich neprišlo.“

Pripúšťate si aj možnosť ukončenia aktívnej kariéry?
„Vo futbale, tak ako v živote, musí človek vždy myslieť na zadné dvierka. Preto, aj keď nerád, musel som rozmýšľať nad tým, čo bude, keby žiadna ponuka už neprišla alebo by neprišlo k dohode so žiadnym zo záujemcov. Som zdravý, nič ma neobmedzuje, mám chuť stále hrať, ale keď nebudem mať kde hrať, budem musieť skončiť.“

Martin Krnáč (ViOn Zlaté Moravce)
V minulej sezóne odchytal za ViOn 14 ligových zápasov, Chovan 18. Napriek štatisticky najslabšej obrane v súťaži dvakrát udržal čisté konto. (foto: Jozef Bedej)

Mnoho futbalistov sa po skončení kariéry vydá na trénerskú dráhu. Vy ste držiteľom trénerskej Euro A licencie, máte aj špecializovanú brankársku licenciu a ste absolventom FTVŠ v odbore trénerstvo. Vnímate trénerstvo ako oblasť, v ktorej by ste chceli v budúcnosti pokračovať?
„Trénerstvo a futbal je oblasť, ktorej sa venujem celý život a priznám sa, že ťažko si viem predstaviť život úplne bez futbalu. Na druhej strane, rád by som si rozšíril obzory aj v iných oblastiach, aby som mal šancu sa uplatniť v živote nielen na zelených trávnikoch lebo tam je to často veľmi vrtkavé.“

Ak by ste sa stali trénerom, viete si predstaviť, že sa stanete trénerom celého tímu alebo by ste zostali len pri brankároch?
„Už počas obdobia na škole alebo aj teraz posledný rok v Moravciach som sa popri futbale venoval aj mladým brankárom. Spolu s partiou kamarátov - brankárov a trénerov brankárov organizujeme každoročne brankársky kemp. Tento rok to bolo už po šiestykrát, takže dá sa povedať, že sa špecializujem na túto oblasť. Na druhej strane, počas hráčskej kariéry som nadobudol aj dostatok skúseností od výborných trénerov, ktorí ma trénovali a možno by bola pre mňa výzva raz viesť aj celý tím. Každopádne, stále hovorím, že prioritou je pre mňa ešte pôsobiť vo futbale ako aktívny hráč.“

Viete nám trochu priblížiť spomínaný brankársky kemp?
„Ako som už spomínal, pred zhruba mesiacom sme úspešne ukončili šiesty ročník brankárskeho kempu Be-Special pri rekordnej účasti 43 brankárov. Premiérovo sa konal v obci Korňa na Kysuciach, kde sme mali výborné podmienky na tréning vo viacúčelovej hale, respektíve vďaka ochotným ľuďom z obce aj na obecnom futbalovom ihrisku. O deti sa staralo osem trénerov, medzi nimi aj také mená ako Miroslav Hýll, Jozef Hroš a ďalší. Počas týždňa nás bol pozrieť aj Ján Mucha, v súčasnosti asistent trénera v Legii Varšava, či náš najúspešnejší futbalový rozhodca Ivan Kružliak, ktorý bol tiež kedysi brankárom. O technické zabezpečenie sa staral ako každý rok Braňo Bolech, ktorý je dušou tohto projektu, keďže práve on ho pred pár rokmi vymyslel.“

Ako sa osobne cítite v roli mentora, trénera?
„Musím povedať, že v živote som mal šťastie na výborných trénerov, ktorí ma ovplyvnili a tak aj môj vzťah k trénerstvu je pozitívny. Musím povedať, že za posledný rok, počas ktorého som mal možnosť pôsobiť aj ako tréner brankárov pri mládežníckych kategóriách v Moravciach, ma to bavilo. Rovnako aj na kempe to bolo veľmi inšpirujúce. Trénerstvo je veľmi zaujímavá a náročná práca s ľuďmi. Sám som mal možnosť zistiť aj za tak krátku dobu, že len licencia alebo hráčske skúsenosti z vás dobrého trénera nespravia. Je to o každodennom vzdelávaní sa a poznávaní hráčov, okolia, prostredia.“

Viete povedať, ktorý tréner brankárov na vás počas hráčskej kariéry urobil najlepší dojem, na ktorého najviac spomínate, respektíve, ktorý mal najväčší vplyv a od ktorého ste si najviac odniesli?
„Tých trénerov brankárov som mal naozaj veľmi veľa a treba povedať, že ozaj vynikajúcich. Celkovo si dovolím tvrdiť, že na Slovensku máme výborných trénerov brankárov. Oduševnených, pracovitých a skromných ľudí, ktorí nie vždy v ideálnych podmienkach, ale dokážu vychovávať kvalitných brankárov. Mňa v tomto smere veľmi ovplyvnil Jozef Hroš, u ktorého som začínal v Interi. Čo sa týka výchovy brankárov, tak je génius, ktorý predbehol dobu. On už pred dvadsiatimi rokmi trénoval to, s čím dnes prichádzajú mladší tréneri, že to je moderné. Dlho a dobre so mnou pracoval aj Eleg “Maco” Jakubička, ktorý ma vytiahol do ligy. V ťažšom období mi pomocnú ruku podal Martin Sedláček a zatiaľ najúspešnejšie obdobie kariéry som prežil pri Mirovi Semanovi v Žiline, čo bola nesporne aj jeho zásluha. Za Mira hovoria aj mená ako Dúbravka, Dušan Kuciak, Kozáčik a ďalší, s ktorými pracoval v klube alebo v reprezentácii. No a taký Braňo Rzeszoto v Karvinej mi ukázal, že aj po tridsiatke sa brankár môže stále zlepšovať a učiť nové brankárske zručnosti a techniky. Vzorom sú mi všetci tréneri, čo ma trénovali, každý v niečom inom.  A niektorí mi sú, aj keď ich nebolo veľa, aj negatívnym vzorom, keď mi ukázali, ako by som veci nechcel robiť, čo je tiež dôležité.“

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Zlaté Moravce

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

HOKEJ.sk