ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Bývali v rozostavanom hoteli so sliepkami na recepcii. Teraz píšu neuveriteľnú rozprávku
zdroj: Facebook/FIFAWorldCup

Bývali v rozostavanom hoteli so sliepkami na recepcii. Teraz píšu neuveriteľnú rozprávku

Madagaskar sa ako ostrov dostal do povedomia ľudí najmä vďaka známej animovanej trilógii štúdia DreamWorks. Alex, Marty, Melman, Gloria a lemury na čele s kráľom Julienom zvýšili záujem turistov o dovolenku na štvrtom najrozľahlejšom ostrove sveta. Na tento úspech krajiny s neopakovateľne krásnou prírodou tohto roku nadväzuje ďalšia rozprávka, ktorá ho dostáva do pozornosti verejnosti - tentoraz futbalová.

"Nepodceňujte Madagaskar, priatelia," povedal pred začiatkom tohtoročného Afrického pohára národov tréner výberu tejto krajiny Nicolas Dupuis. Francúzovi však nik neveril a nemožno to ľuďom zazlievať. "Krajina lemurov", ktorá sformovala svoj národný futbalový tím v roku 1947, sa doposiaľ nikdy nepredstavila na kontinentálnom šampionáte. 

V žiadnom športe totiž nikdy nevynikala, teraz však prišla zmena. Hráči Madagaskaru sa nielen že premiérovo vo svojej histórii kvalifikovali na APN, ale figurujú už v najlepšej osmičke. Príbeh Malgašov ako aktuálne 108. tímu v rebríčku FIFA znie naozaj neuveriteľne.

V rozostavanom hoteli so sliepkami

História APN sa píše od roku 1957. Na prvých siedmich podujatiach to však bolo bez Madagaskaru, ktorý odmietol nastúpiť do kvalifikačného cyklu. Následne sa na vrcholný turnaj nekvalifikoval alebo počas tohto procesu odstúpil. Všetko sa zmenilo pred rokom, keď skončil na druhom mieste v A-skupine a postup označovali zahraničné médiá za zázrak.

Stalo sa tak iba 18 rokov po tom, čo bol ostrovný výber verejnosti na smiech. V roku 2001 sa zistilo, že najvyššia domáca súťaž je poriadne dezorganizovaná. Bolo priam umením a misiou zistiť, koľko tímov ju vôbec hrá. "Nároďák" mal sídlo v polorozostavanom hoteli. Hráči si museli dať pozor na elektrické káble a na to, aby pri prechádzaní do "izieb" príliš neobťažovali maliarov pri práci. Na mieste, kde sa mala nachádzať recepcia, sa potulovali sliepky a kohúty. Upozornilo na to periodikum The Guardian.

Plakali za 200 dolárov

Vláda tejto krajiny dlhodobo nemala záujem rozvíjať šport, ktorý bol ale v krajine veľmi populárny. Dokazuje to fakt, že keď hlava fanúšikovskej skupiny národného výberu podala kapitánovi tímu zhruba 200 dolárov, ktoré pre nich vyzbieral chudobný ľud, všetci plakali od šťastia a oslavovali. Tamojším priaznivcom to však nerobilo problém. Zrejme ušetrili pekné peniaze na vstupnom. Kto sa totiž nedostal pri súťažných dueloch na tribúny, sledoval zápasy zo striech okolitých budov či korún stromov. Ľudia sa pritom smiali, keď sa hráči snažili o nejaké futbalové triky či parádičky.

Pomaly však začal Madagaskar benefitovať z dotácií od FIFA na rozvoj športu v Afrike, ale i finančných príspevkov vlastných hráčov pôsobiacich v zahraničí. Viacerí z nich totiž hrajú vo Francúzsku – či už v Ligue 1 alebo nižších súťažiach. V národnom výbere tejto krajiny figurujú iba dvaja hráči z madagaskarskej ligy – tretí brankár tímu a hráč s krásnym menom Romario Baggio po dvoch futbalových legendách.

Mená ako jazykolam

Aktuálny výber tejto krajiny je naozaj zaujímavý. Tvorí ho mnoho hráčov, ktorí nemajú občianstvo Madagaskaru, ale využili korene svojich predkov, aby si zahrali v reprezentácii. Jedným z takých hráčov je obranca Lyonu Jéremy Morel, ktorý si svoj reprezentačný debut ako francúzsky rodák odbil vo veku 34 rokov vďaka tomu, že jeho otec bol Malgaš. "Možno nie sme tak hviezdne nabitý tím, ale naše myslenie je rozdielový faktor. Našiel som tu skutočné ľudské dobrodružstvo, sme skvelý kolektív," hovoril o sile tímu jeden z jeho lídrov Morel.

Príjemným objavom APN 2019 je krajný bek Romain Métanire, mimochodom, spoluhráč Slováka Jána Greguša z tímu účastníka americkej MLS Minnesota United. Aj v tejto súťaži patrí medzi najlepších ofenzívnych bekov, keďže toho dokáže veľa nabehať. Rovnako svojimi výkonmi zaujal aj útočník Carolus Andriamatsinoro, ktorý sa s dvomi gólmi radí medzi najlepších strelcov šampionátu. Jeho meno znie pomerne komplikovane, ale jazykolamových priezvísk je v tomto tíme pomerne veľa. Za zmienku stoja hráči ako Arohasina Andrianarimanana, Lalaina Nomenjanahary, Jean Dieu-Donné Randrianasolo či Pascal Razakanantenaina.

Prirovnávaní ku Grécku či Islandu

Nielen pre komplikovanosť mien, ale i doterajšie výsledky prirovnávajú hráčov Madagaskaru k reprezentácii Islandu. Európsky outsider dokázal na ME 2016 postúpiť medzi najlepšiu osmičku a následne sa kvalifikoval aj na MS 2018. Madagaskar figuruje však medzi najlepším oktetom aj bez špičkových a roky budovaných akadémií, ktorými sa môžu prezentovať severania.

Zahraničné médiá prirovnávajú túto krajinu taktiež ku Kostarike, ktorá na MS 2014 taktiež postúpila až do štvrťfinále. Relevantná je však aj komparácia s tímami Grécka 2004 či Zambie 2013. Oba tieto národy dokázali vyhrať šampionáty na svojom kontinente aj napriek tomu, že im nik neveril a považovalo sa to za futbalový fenomén. Ako podľa webu africanews.com povedal prezident Madagaskaru Andry Rajoelina, tomuto tímu je súdené vyhrať trofej a napodobniť napríklad nedávny úspech Zambie.

Doposiaľ nezdolaní

Výhra Malgašov na APN sa javí naozaj nepravdepodobne, okolnosti však sú na strane ostrovanov. Tí doposiaľ na šampionáte ani raz neprehrali. V B-skupine po remíze 2:2 s Guineou nasledovala výhra 1:0 nad Burundi a šok v podobe triumfu 2:0 nad superfavoritom z Nigérie. V osemfinále zdolali Dupuisovi zverenci DR Kongo po penaltách, pričom v rámci riadneho herného času (2:2) aj jedenástkového rozstrelu pôsobili sebavedomejšie a celkovo futbalovejšie. Už vo štvrtok večer sa predstavia proti doposiaľ nevýraznému Tunisku a môžu zabojovať o prekvapivú účasť v semifinále, kde by na nich čakal po úspechu hladný súper zo Senegalu.

Ako boj s chudobou

Podľa trénera Dupuisa je celý tím jedna veľká hviezda. "Sme viac jedno mužstvo ako individuality. Som hrdý na hráčov, ktorí mi dožičia mnoho emócií. Chceme Malgašov učiniť hrdými, lebo si to zaslúžia," jasal 51-ročný kouč podľa portálu The Guardian.

Krajina, ktorá trpí chudobou a tamojší ľudia doplácajú na zanedbané zdravotníctvo, sa tak aspoň na chvíľu môže radovať. V uliciach hlavného mesta Antananarivo sa miestni obyvatelia vďaka hráčom bavia futbalom a môžu si zatancovať na rytmy známej pesničky "I like to move it." Aj vďaka tomu chcú hráči viac a úspech pre nich veľa znamená. "Chudobu to nenapraví, ale aspoň zapláta akési obavy. S tým, čo sme dokázali, sme priniesli radosť nášmu ľudu. Myšlienka na to nám prináša slzy šťastia," doplnil na záver obranca Razakanantenaina.

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk