ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Vittek dostal len ponuky, ktoré belasé srdce odmietlo. Kariéru definitívne ukončil
zdroj: TASR

Vittek dostal len ponuky, ktoré belasé srdce odmietlo. Kariéru definitívne ukončil

Ubehlo 7014 dní, presne 1002 týždňov od zápasu Slovana s Prešovom v sezóne 1999/2000. Belasí suverénne zvíťazili 6:0, bolo to ich najvyššie víťazstvo v ročníku a svoj ligový debut si vtedy odbil sedemnásťročný útočník Róbert Vittek. V piatok 24. mája sa definitívne ukončila jeho klubová kariéra.

Legenda bratislavského i slovenského futbalu a jedna z najväčších osobností Slovana v jeho novodobej histórii nastúpila do posledného ligového duelu proti Seredi s cieľom vsietiť stý gól v belasom drese. Najlepší strelec v histórii slovenskej reprezentácie sa za pätnásť minút dostal do jednej minišance, tú však nepremenil. Po zápase zdvihol nad hlavu majstrovskú trofej, zablahoželal spoluhráčom a akoby sa vyparil. Na ihrisku nechal súčasných slovanistov a zjavil sa až po dlhých desiatkach minút.

Napokon predsa len poskytol novinárom krátke interview, ktoré sme sa rozhodli podopĺňať najzaujímavejšími odpoveďami z rozhovoru zo zápasového bulletinu Slovanista.

Robo, v prvom rade blahoželáme ku krásnej kariére a rozlúčke. Dlho sme vás tu hľadali, ako vyzerali vaše prvé minúty po skončení kariéry?
Róbert Vittek: 
Ďakujem. Bol som najmä s deťmi a potom som prišiel ešte za fanúšikmi. Som naozaj rád, že na mňa nezabudli. Ostali im tam aj moje kopačky.

Nepotrebujeme hlukomer, aby sme vedeli, že vaše meno sa kričalo najviac a najčastejšie. Zatienili ste aj Andraža Šporara, ktorý vyrovnal bradatý rekord Róberta Semeníka...
Nemyslím si, že by som mu niečo zobral. Andraž si určite zaslúži úctu a rešpekt, avšak je v Slovane ešte veľmi krátko. Ja som obliekal belasý dres odmala, veľa ľudí prišlo na štadión len kvôli mne, čo si vážim. No každopádne, reakcie boli na ľuďoch, nie na mne.

Golová stovka vám napokon nevyšla, mrzí vás to?
Absolútne nie. Ja som túto motiváciu ani nemal, vôbec som ten zápas nebral z tohto pohľadu. Už dávno som dal cez sto gólov, toto by bola stovka čisto iba v Slovane. Bolo by to určite pekné, ale naozaj som to vôbec nenosil v hlave.

Určite vás však teší azda najrýchlejší titul v kariére...
No, medaila má pre mňa veľkú hodnotu. Veru, už v tých štatistikách som, neviem či sa to niekomu podarilo tak rýchlo ako mne.

Samozrejme, nerobím si na tom žiadnu zásluhu, je to čisto úspech chalanov.

Ako by ste opísali svoje pocity tesne pred posledným zápasom?
Priznávam, trošku som bol nervóznejší. Mal som tu najbližších, na ktorých mi záleží a nechcel som ich sklamať. Bolo to však krásne, už od nástupu. Som vďačný všetkým fanúšikom Slovana. Za tých dvadsať rokov som mal veľa zážitkov, ktoré mi nik nezoberie a toto bude jeden z highlightov. Taktiež sa chcem poďakovať vedeniu, že prišlo s tak krásnou myšlienkou a splnili mi môj posledný sen.

Róbert Vittek rozlúčka Slovan
Slovan s Vittekom vyhral v rozlúčkovom zápase proti Seredi 3:1. (foto: TASR)

Na Tehelnom poli ste si odkrútili množstvo pamätných stretnutí, pamätáte si na to úplne prvé?
Samozrejme. Bolo to za trénera Jarábka, na začiatku skvelej série, keď sme neprehrali 32 zápasov. Bol to vydarený debut, keďže sme vysoko vyhrali.

Ktoré ďalšie stretnutia na starom Tehelnom poli patria pre vás medzi tie pamätné?
Takých je veľa, lebo sa mi tam vždy darilo. Dá sa povedať, že staré Tehelné pole ma dostalo do sveta. Medzi tie „naj“ určite patria derby s Trnavou. Na tieto zápasy vždy chodilo veľa fanúšikov, takisto ako teraz. Rád spomínam aj na reprezentačné zápasy. Bolo by z čoho vyberať.

Na nové Tehelné pole ste sa pravidelne chodievali pozerať ako divák. Ako sa vám páči atmosféra na tomto štadióne?
Je výborná, cítiť to na hre aj výsledkoch Slovana. Každému hráčovi sa hneď hrá lepšie pred takou kulisou. Je skvelé, že sa ľudia vrátili do hľadiska. Je to krásny stánok, hodný Slovana, Bratislavy a celého Slovenska. Hral som na mnohých nádherných štadiónoch a môžem s čistým svedomím konštatovať, že tento má tiež svoje čaro.

Slovan fanúšikovia - Róbert Vittek rozlúčka
Fanúšikovia pri nástupe Roba Vitteka obkolesili tribúnu a svetlicou privítali legendu klubu na jeho poslednom zápase. (foto: TASR)

Ako by ste zhrnuli svoju vlastnú sezónu mimo futbalových ihrísk?
Viac som oddychoval, venoval sa iným veciam. Ale futbal mi veľmi chýbal a ešte som do poslednej chvíle dúfal, že si niečo nájdem.

Stále som sa udržiaval v kondícii. Bol som v očakávaní, že by som si mohol nájsť klub a pokračovať v kariére. Mal som zopár ponúk u nás, ale dal som slovo, že na Slovensku budem hrať jedine za Slovan a som hrdý, že som to aj dodržal. Preto som preferoval zahraničie, žiaľ, nevyšlo to.

Popri tom som si vyskúšal prácu v televíznom štúdiu. Pozrel som sa na futbal aj z druhej strany. Myslím si, že každá skúsenosť je dobrá.

Teraz už neuvažujete nad ďalším angažmánom?
Vrátiť sa po ročnej pauze by bolo veľmi ťažké. Nehovorím, že futbal nebudem hrať niekde na nižšej úrovni, ak by sa naskytlo niečo zaujímavé, ale na vrcholovej už asi nie. Musel by sa stať zázrak a ja v zázraky príliš neverím.

Róbert Vittek rozlúčka Slovan
Už pred rozlúčkovým zápasom sa dočkal rozlúčkového ceremoniálu. Verí, že sa ho dočká aj pri prípadnej rozlúčke s reprezentáciou. (foto: TASR)

Potvrdzujete z vlastných skúseností, že začleniť sa do bežného „civilného“ života po skončení športovej kariéry je veľmi náročné?
Áno, nie je to jednoduché. Mal som aj obdobia, keď som bol smutný. V 36 rokoch som sa cítil po fyzickej stránke dobre napriek tomu, že ma počas kariéry sprevádzalo dosť zdravotných problémov. Určite by som bol radšej v denno-dennom kontakte s futbalom, prípadne inou prácou.

Máte už predstavu, kam by sa mohla uberať vaša kariéra po skončení hráčskej činnosti?
Verím, že zostane pri športe a pri futbale. Treba vidieť svetlo na konci tunela, to platí aj pre mňa. Verím, že tá kariéra po hráčskej činnosti sa ohlasom priblíži doterajšiemu obdobiu.

Viete načrtnúť aj oblasť, kde by ste sa mohli, prípadne chceli pohybovať?
Nie.

Klubová kariéra tak je po piatku definitívne zakončená. Nastal čas aj na reprezentačnú?
Prial by som si uzavrieť aj poslednú kapitolu.

Bavil som sa o nej s Ľubom Višňovským, ktorý mal skvelú rozlúčku a odporučil mi to. Dokonca mi ponúkol, že by takúto exhibíciu na základe vlastných skúseností aj sám zorganizoval. Keby Slovan neprišiel s týmto návrhom, asi by som ešte sám chcel spraviť niečo iné. Možno by som to naozaj spojil s reprezentáciou. 

Som trochu sklamaný, že na mňa tak trochu pozabudli. Nechcem, aby to znelo namyslene, ale v národnom tíme som dlhé roky pôsobil a vždy som sa snažil odviesť maximum. Už len na základe toho som rozmýšľal, že by som spravil rozlúčku s reprezentáciou na exhibičnej úrovni.

Mal som šťastie hrať s mnohými skvelými futbalistami, no každého spoluhráča si vážim rovnako. Krásne spomienky mám na Norimberg a pôsobenie s Marekom Mintálom, ale aj ďalšími Slovákmi, ktorí tam boli. Pre fanúšikov by určite bolo atraktívne priviesť sem Edena Hazarda.

Ale zatiaľ je to budúcnosť.

Najnovšie z klubu: Slovan Bratislava

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk