ProFutbal.sk ProFutbal.sk

"Útočník" Čontofalský rád spomína na úspešné časy, ale niečo ho mrzí: Všetko mohlo byt inak
zdroj: TASR

"Útočník" Čontofalský rád spomína na úspešné časy, ale niečo ho mrzí: Všetko mohlo byt inak

Zažil kariéru, ktorú mu iní futbaloví brankári môžu iba závidieť. Kamil Čontofalský je dodnes jediný Slovák v ére samostatnosti, ktorý má na konte triumf v niektorej z kontinentálnych pohárových súťaží. So Zenitom Petrohrad získal Pohár UEFA v sezóne 2007/2008, ale už o dekádu skôr sa mohol tešiť aj zo slovenských úspechov. Košický rodák sa predstavil na majstrovstvách Európy do 21 rokov, ktoré sa konali v roku 2000 na Slovensku a následne aj na letných OH v Sydney. Úspešné obdobie prežil pod vedením trénera Dušana Radolského so spoluhráčmi ako Szilárd Németh, Juraj Czinege, Martin Petráš či Ján Šlahor.

Práve s týmito osobnosťami si zahral v pondelkovom spomienkovom zápase na Tehelnom poli, netradične v pozícii útočníka s číslom 11. A nielen na časy spred dvoch dekád si zaspomínal v rozhovore pre web ProFutbal.sk.

V exkluzívnom interview s Kamilom Čontofalským sa dočítate:

  • Prečo na Tehelnom poli nastúpil v pozícii útočníka
  • O jeho spomienkach na ME do 21 rokov a OH 2000 a čo by chcel, aby sa stalo inak
  • Prečo odmietol dať gól za reprezentačné "áčko"
  • Čomu sa venuje v Slavii Praha, ako prežíva klubové úspechy a aj o možnej budúcnosti Martina Vantrubu
  • O jeho názore na kvalitu mladých gólmanov, Martina Dúbravku aj samotnej reprezentácie
  • Cieľoch do budúcnosti a netradičnom koníčku

Futbal ste si zahrali po dlhšej odmlke. Navyše spolu s hráčmi, s ktorými sa vám podarilo dosiahnuť dva krásne míľniky pre Slovensko. Opíšte nám vaše pocity z tejto akcie.
"Bolo to nesmierne fajn vidieť sa po dvadsiatich rokoch, niektorých som naozaj tak dlho nevidel. Spomienky z tých čias sú stále čerstvé a ešte sviežejšie, keď som videl všetkých pokope. V realizačnom tíme všetci vyzerajú stále skvelo, hráči sú v dobrej forme."


V pondelkovom výročnom zápase ste nastúpili na pozícii útočníka a nie medzi tromi žrďami. Prečo?

"Počas kariéry som sa na tréningoch občas zvykol vyblázniť, bol som na hrote a snažil som sa dať góly hlavičkou. Dnes bola moja taktika nadviazať na seba obrancov súpera, trošku ich zmiasť a skúsiť si inú pozíciu."


Mohli ste si vyskúšať zápas na novom národnom štadióne. Malo to pre vás špeciálnu príchuť?

"Som rád, že som si zahral na Tehelnom poli. Keď som chytal naposledy na tomto štadióne, akurát nastávali tie časy, že sa reprezentácia odtiaľ sťahovala preč. Začalo sa hovoriť o tom, že bude nový národný štadión. Vtedy ste sa ma v médiách pýtali, či si myslím, že to stihnem a vidíte, stihol som (smiech). Je to pekný stánok, Slovensko si ho zaslúžilo a je super, že je práve v hlavnom meste."


Pondelkové podujatie bola spomienka na postup na ME 2000 do 21 rokov. Utkvel vám z tých čias v pamäti nejaký zápas?

"Najmä kvalifikačná časť a baráž s Ruskom, keď sme postúpili na ME tejto vekovej kategórie. Splnil sa nám sen, keďže šampionát sa v ten rok konal u nás. Pamätám si na Juraja Czinegeho, ktorý dával gól na pri výhre 1:0 vonku. Ja som potom strávil dlhé roky v Rusku a spomínal som na tento moment. V domácej odvete sme vyhrali 3:1, pamätám si na to, ako keby sa to stalo včera."

Spomienkový zápas na ME a OH 2000. ZDROJ: TASR
Spomienkový zápas na ME a OH 2000. ZDROJ: TASR

Na samotnom šampionáte ste svojmu tímu dopomohli k víťazstvám nad Tureckom (2:1) a Anglickom (2:0) a remíze s Talianskom. Aké máte spomienky na tieto merania síl?
"V prvom zápase proti Turecku sme viedli 1:0, následne som pri jednej akcii hostí vybehol trochu viac, ako som mal a Ahmet Dursun ma prehodil. Trochu som sa červenal. V závere však dal víťazný gól Marián Čišovský, ďakoval som mu po zápase, že zachránil výsledok. V talianskom drese proti nám nastúpil aj Andrea Pirlo. Za Anglicko proti nám hrali aj Ledley King či Frank Lampard, ktorý bol už v tom čase kapitán. Nezabudnuteľné."

Na domácich ME sme si počínali skvelo, pre lepší gólový rozdiel v skupine však hrali o zlato Taliani, my sme sa museli zmieriť s bojom o bronz, ktorý sme prehrali. Vtedy vás to určite zarmútilo...
"Ohľadom medaily nás to mrzí. Bolo to trochu nespravodlivé. Keby sme dali o jeden gól viac v skupine, prešli by sme cez Taliansko, ktoré neskôr ME vyhralo vo finále proti Česku (2:1). Dvakrát sme vyhrali, raz remizovali, no napriek tomu sme hrali iba o tretie miesto. Bol to divný systém na náš úkor. Všetko mohlo byť inak. Zahrať si finále proti Čechom práve na Tehelnom poli by bol priam sen. Určite by to vyšperkovalo naše spomienky ešte o pár levelov vyššie."

Niečo podobné sa opakovalo aj na ME do 21 rokov v Poľsku, kde Slovensko skončilo na 5. mieste. Nie je to pre mladých hráčov trochu demotivujúce?
"Je to systém, ktorý je zle nastavený. Sú to však otázky na vedenie UEFA. Z nejakého dôvodu to majú a musíme to rešpektovať."

Vďaka štvrtému miestu ste si však mohli zahrať aj na letnej olympiáde v Sydney. Dostali ste sa do skupiny s Brazíliou, kde na vás čakal aj neskorší majster sveta Ronaldinho...
"Bol to zážitok na celý život. Andrej Porázik dával na 1:0 proti Brazílii. Oni potom vyrovnali, keď som sa ja pošmykol a 'Čišo' mi dal 'vlastňáka'. Prehrali sme 1:3, keby sme vtedy v prvom polčase udržali vedenie, určite by sa aj tieto veci mali inak. Čiže aj toto zamrzí. Pamätám si, že Ronaldinho išiel na mňa sám počas stretnutia, vykopol som však loptu a nepodarilo sa mu dať gól."

V skupine sme vtedy obsadili posledné štvrté miesto, určite ste to však nepovažovali za neúspech. Mýlim sa?
"Olympiáda bola skvelá skúsenosť, vôbec celý ten proces a pôsobenie už od kvalifikácie. Boli sme skvelá partia, človek sa tešil všetky zrazy. Bola vytvorená skvelá atmosféra, aj na sústredeniach, hoci viacerí tam nechodievali radi. Tréner Radolský nás pravidelne kontroloval o desiatej na izbe, vždy sme si však našli akúsi pohodu, vedeli sme si to zariadiť. (smiech)"

Kamil Čontofalský na archívnej fotografii z roku 2006. ZDROJ: TASR
Kamil Čontofalský na archívnej fotografii z roku 2006. ZDROJ: TASR

Napriek týmto úspechom sa následne Slovensku nepodarilo za vašej éry v "áčku" postúpiť na ME či MS. Čím si to vysvetľujete?
"Nebola tam potrebná chémia či šťastie. Dosť často sa rotovali tréneri, niežeby aj vtedy dali priestor jednému, ktorý lepšie vytvorí priestor pre mladých, ako je to v súčasnosti. Hýbeme sa však v rovine keby bolo keby... Keď sme v baráži o účasť na MS 2006 dostali Španielov, bolo vopred jasné, ako to dopadne. Oni nenechali nič na náhodu."

Zahrali ste si však kvalifikáciu o MS 2010, kde ste chceli kopať penaltu a dať gól v skupinovom zápase proti San Marínu. Mohli ste dať aspoň jeden presný zásah za reprezentáciu, prečo ste túto možnosť napokon nevyužili?
"Vyhrali sme vtedy vysoko 7:0. San Maríno je predsa len súper nižšieho ranku. Pôvodne sme to chceli urobiť, ale prosili ma, aby sa tak nestalo. Bolo by to pre nich už veľké poníženie dostať gól od brankára. Ich kapitán za mnou prišiel po zápase a ďakoval mi. Jensovi Lehmanovi taktiež istého času nedovolili kopať penaltu, nedočkal som sa jej ani ja. Z rešpektu pred súperom som nekopal, no nič sa nestalo."

Ešte v krátkosti aj k vášmu klubovému pôsobeniu. So Zenitom Petrohrad sa vám podarilo urobiť "dieru do sveta". Ako vnímate tento úspech s odstupom času?
"V roku 2008 sme vyhrali Pohár UEFA, Superpohár a je to skvelý zápis do histórie, ktorý nám nik nevezme. Nikdy som si nemyslel, že budem vôbec hrávať nejaké európske poháre a chytávať za národný tím a bol by som istého času rád aj za Československú ligu. Splnil sa mi sen a tieto klubové úspechy sú iba niečo naviac."

Kamil Čontofalský z čias pôsobenia v Zenite Petrohrad. ZDROJ: TASR
Kamil Čontofalský z čias pôsobenia v Zenite Petrohrad. ZDROJ: TASR

Reprezentačnú kariéru ste ukončili v roku 2009, klubovú o šesť rokov neskôr. Čomu sa aktuálne venujete?
"Momentálne trénujem juniorku Slavie Praha, mám na starosti mladých gólmanov. Od leta začneme hrať tamojšiu tretiu ligu, takže robím to, čo ma baví a čo viem. Myslím si, že mám čo dať tým chlapcom, ich to baví a ja robím taktiež naďalej to, čo ma napĺňa."

"Áčku" Slavie sa nedávno podarilo vyhrať najvyššiu českú súťaž a dostala sa aj do štvrťfinále Európskej ligy. Prežívali ste s tímom tieto úspechy?
"Áno a bolo to krásne. Čo sa týka domácej súťaže, chcem, aby sme vyhrali aj pohár, bolo by to pekné double. V osemfinále EL proti Seville bola veľká eufória. Je to historicky najúspešnejší klub v tejto pohárovej súťaži. Keď v predĺžení chlapci prehrávali 2:3, snáď nik neveril, že sa to otočí, ale chlapci skvelo bojovali do konca a po tom, čo padol gól na 4:3, vypukla obrovská eufória. Samozrejme, potrebná bola aj dávka šťastia, oni ho mali. Následne aj štvrťfinálové zápasy s Chelsea odohrali veľmi dobre a so cťou. Obidva boli vyrovnané, druhý polčas sa Chelsea dokonca do hry ani nedostala."

Stihli ste sa stretnúť aj s brankárom slovenskej "dvadsaťjednotky" Martinom Vantrubom?
"Do klubu som prišiel počas zimy, takže túto možnosť som už nemal. On bol akurát na ceste do FK Železiarne Podbrezová. My sme akurát nedávno riešili jeho situáciu, keďže 'železiari' na Slovensku vypadli do nižšej súťaže. Napriek tomu je jasné, že Vantruba má nesporne svoje kvality a viem, že klub si ho chce určite ponechať ako kmeňového hráča. Už preňho riešime nejakú možnosť hosťovania, avšak nemôžem konkretizovať, o čo presne ide. To sa verejnosť dozvie v pravý čas."

Čo hovoríte na aktuálnu kvalitu gólmanov v domácej súťaži? Na Slovensku vyrastajú nádejní brankári ako napríklad Dominik Greif v Slovane Bratislava či Samuel Petráš v MŠK Žilina...
"Priznám sa, že nestíham až tak dôkladne sledovať situáciu vo Fortuna lige, ako by som sám chcel. Počul som o Greifovi, že je veľmi šikovný gólman a určite budem rád, ak svojimi výkonmi v Slovane nadviaže aj v reprezentácii do 21 rokov. Šikovných brankárov nám treba, zrovna som rád, že Slovanu aj Žiline sa darí takých vychovávať, ale určite aj iným klubom na Slovensku."

A čo reprezentační brankári? Martin Dúbravka je jasná jednotka tímu, ako gólmana Newcastlu ho britskí experti zaraďujú medzi najlepších v Premier League...
"Je skvelé, že sa mu takto darí. O to viac, že bol súčasťou konkurenčnej Sparty Praha. Tam sa mu paradoxne zo začiatku až tak nedarilo, ale vidíte. V Newcastli United je už istý čas, predvádza stabilné výkony, tím sa naňho môže spoľahnúť a stal sa jedným z jeho lídrov. Očividne sa mu tam darí, prežíva jedno z najlepších období v kariére a môžeme byť len radi, že to prenáša na medzištátnu úroveň."

Kamil Čontofalský v bránke tímu 1. FC Košice. ZDROJ: TASR
Kamil Čontofalský v bránke tímu 1. FC Košice. ZDROJ: TASR

Myslíte si, že terajší reprezentačný káder má celkovo potenciál na veľké úspechy?
"Terajšia reprezentácia mi príde stabilná. Ján Kozák načal nejakú prácu. Žiaľ, nastal moment, kedy ohlásil odchod. Skončil z dôvodov, ktoré pozná asi celá krajina. Tím však pokračuje v jeho práci aj pod vedením Pavla Hapala, naša hra má myšlienku a posledné výkony iba dokazujú, že môžeme pomýšľať na vysoké méty."

Na ktorých hráčov v súčasnom kádri si spomínate aj zo svojho reprezentačného pôsobenia?
"Z mojich čias sú tam stále Marek Hamšík či Peter Pekarík, ktorí sú stále súčasť tímu. Káder je vyskladaný dobre. Chémia v mužstve funguje, bolo to vidno aj v zápase proti Maďarsku, ktorý sme vyhrali 2:0. Potom prišla tá nešťastná prehra 0:1 vo Walese, ale nemyslím si, že to bolo po zlom výkone. Určite máme na čom stavať a verím, že sa pobijeme o účasť na ME 2020. Myslím si, že máme na to postúpiť."

Rozmýšľate o tom, že by ste sa časom posunuli do reprezentačných štruktúr?
"Viem len to, že na futbal nezanevriem. Istý čas som z osobných dôvodov pri ňom nebol, ale som rád, že som späť. Ako som spomínal, moja práca ma stále baví a mám čo odovzdávať chalanom. Oni ma počúvajú, berú si príklad z mojich skúseností, takže môžem byť spokojný. Momentálne ma napĺňa to, čo robím, do budúcnosti sa však nebránim ničomu."

Ako ešte zvyknete tráviť voľný čas? Máte nejaké hobby?
"Vo voľnom čase si robím kurz na pilotovanie helikoptéry, tiež to bol jeden z mojich malých snov."

Odporúčame

Najnovšie z kategórie: Exkluzívne

Pozri viac

HOKEJ.sk