ProFutbal.sk ProFutbal.sk

S Arsenalom bol neporaziteľný. Mimo ihriska čelil prehrám odmala
zdroj: Lauren s trofejou pre víťazov Premier League. (arsenal.com)

S Arsenalom bol neporaziteľný. Mimo ihriska čelil prehrám odmala

Tím Arsenalu zo sezóny 2003/04 je jeden z najlepších v modernej histórii. Celý ročník náročnej Premier League absolvoval bez jedinej prehry, sériu bez porážky natiahol na úctyhodných 49 zápasov. Členovia Wengerovho tímu The Invincibles sa stali legendami. Mená ako Henry, Pirés, Bergkamp či Vieira história nezabudne. A nemala by zabudnúť ani na člena základnej zostavy z pravej strany obrany Laurena (42). Kamerunský zadák pomohol Arsenalu k dvom titulom a trom triumfom v FA Cup-e. Za vstupenku do klubu The Invincibles však zaplatil draho.

Tortila a kúsok ryže pre pätnástich

Lauren sa narodil v kamerunskom Kribi, kam jeho rodičia ušli pred politickou perzekúciou v Rovníkovej Guinei. Väčšinu detstva však strávil v Seville. Kým v Afrike patrila jeho rodina vďaka postaveniu otca v štátnej správe medzi elitu, v Španielsku si museli zvykať na iný štandard.

Početnosť rodiny je podľa kultúry v Rovníkovej Guinei odrazom vplyvu a prestíže. Laurenov otec mal okrem neho ďalších 23 potomkov, Lauren má päť vlastných súrodencov. Do Sevilly sa presťahovali ako dvanásťčlenná rodina, neskôr ich v dvoch bytoch žilo pätnásť! Žili v jednej z najviac zanedbaných štvrtí Sevilly. „Otec si našiel dobre platenú prácu, no pätnásteho každý mesiac začali problémy,“ spomenul si vo veľkom rozhovore pre BBC Lauren, ktorého rodičia sa neskôr rozviedli. „Pre mamu to bolo tvrdé, v Guinei mala totiž všetko. Teraz bola v cudzej krajine a musela sa starať o všetky deti. Mama mala k dispozícii kúsok ryže a jednu tortillu, ktorú natrhala na kúsky, aby nachovala všetkých,“ popisuje Lauren extrémne životné podmienky, z ktorých pochádza.

Futbal bol cestou

Práve snaha pomôcť mame v ňom podporila ambíciu stať sa profesionálnym futbalistom. Vedel, že ak prerazí, zabezpečí nielen seba, no i svoju rodinu. „Mama opustila privilegované miesto a po odchode do Španielska upratovala domy, stanice či toalety. Taký prepad nie je pre mentalitu človeka jednoduchý. Futbal bol cestou, ako jej pomôcť,“ spomína Lauren, ktorého otec posielal namiesto tréningového ihriska na univerzitu. Matka však vášeň talentovaného chlapca podporila: „Povedala, že ak chcem byť futbalista, mám dať tomu 120%. Inak nech sa na to vykašlem.“

Keď sa v roku 1988 Španielsko a Írsko v Seville pripravovali na kvalifikačný zápas, popri tréningovom ihrisku sa motal aj vtedy jedenásťročný Lauren. Kustóda FC Sevilla odvážne požiadal o šancu zatrénovať si s miestnym futbalovým klubom. Lauren v tom čase hrával za malinké Montequinto a Sevilla mu prekvapivo dala šancu v mládežníckom výbere. Mestská infraštruktúra v tom čase nebola natoľko rozvinutá, Lauren chodil po škole na tréningy veľkú diaľku pešo. Trénoval intenzívne, až na hranici obsesie a kolapsu z vyčerpania.

V Arsenale všetci blázni

Lauren za prvý tím Sevilly nikdy nenastúpil. No cez Levante a Malorku sa v lete 2000 ako dvadsaťtriročný dostal do Arsenalu. Stretnutie s legendárnym trénerom Arsénom Wengerom zmenilo Laurenovi život: „Cítil som, že ma chce skutočne spoznať. Nielen ako futbalistu, no i ľudskú bytosť.“ Lauren bol šesť rokov stabilnou oporou pravej strany obrany „kanonierov“. Sezónou 2003/04 prešiel Arsenal bez jedinej ligovej prehry. „Žili sme pre futbal a pre Arsenal, nič iné nás nezaujímalo. Po remízach som niekedy nedokázal zaspať. Keď sme mali deň voľna, trávil som ho na tréningovom ihrisku. Ľudia vraveli, že som trénoval príliš, a možno mali pravdu, no keby som tak nedrel, nehral by som za najlepší tím Arsenalu v histórii,“ spomína Lauren na najslávnejšie obdobie.

Boj na tréningovom ihrisku o miesto v zostave bol často tvrdší než súboje so súpermi v ligových zápasoch. „Každý chcel byť najlepší, o všetkom sme sa hádali. Stopér Martin Keown raz v súboji zlomil vlastnému brankárovi Ramimu Shaabanovi nohu. Pamätám si, ako Gilberto Silva vtedy prišiel za mnou a opýtal sa: ,To sú tu všetci blázni?´ Odvtedy nosil na každý tréning chrániče,“ s úsmevom spomína Lauren na fanatickú súťaživosť vo vtedajšom tíme Arsénea Wengera. Lauren behom šiestich sezón v Arsenale získal sedem trofejí.

Plakával na izbe

Úspechy prichádzali aj na reprezentačnej úrovni. Aj keď sa Lauren cítil ako Španiel, rozhodol sa reprezentovať krajinu, kde sa narodil. Bol šokovaný, keď počas reprezentačných akcií videl životnú úroveň v Kamerune. „Mnohé som videl v televízii, no až realita mi ukázala, aké som mal šťastie. Áno, musel som chodiť na tréningy pešo, áno, žili sme v dome pätnásti, no aspoň sme domov a teplú vodu mali. A aj keď sme mali na obed len kúsok tortilly, aspoň sme mali čo do úst. Realitu života v Kamerune si uvedomíte, keď navštívite menšie mestá. Vidíte deti bez topánok, jedla, vody, bez čohokoľvek,“ hovoril pre BBC so žiaľom Lauren.

Spoločnosť na izbe počas reprezentačných akcií mu robil vtedy ešte neznámy útočník Samuel Eto´o. Lauren nechodil do spoločných priestorov, nemohol ignorovať všadeprítomnú biedu v Kamerune. „Eto´o sa ma často vypytoval, prečo som stále zavretý na izbe. Bolo to preto, že som plakal a nechcel som, aby ma ľudia videli. Keď ste si pomysleli, že máme v Európe problémy, mali by ste vidieť situáciu v Afrike. Bolo to niečo neuveriteľné,“ hovorí Lauren, ktorý po Arsenale dohral kariéru v Portsmouthe a Córdobe. Ľuďom v Kamerune priniesol aspoň čiastočnú radosť víťazstvom na futbalovom turnaji na olympiáde 2000 v Sydney a triumfami na Africkom pohári národov v rokoch 2000 a 2002.

Najnovšie z klubu: Sevilla

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Španielsko

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk