ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Tréner roka 2018 Nestor El Maestro: Na Spartak som hrdý, Trnavčania sú moji bratia
zdroj: TASR

Tréner roka 2018 Nestor El Maestro: Na Spartak som hrdý, Trnavčania sú moji bratia

Tradičná anketa Futbalista roka má za sebou vyhodnotenie za rok 2018. Po boku osemnásobného víťaza Mareka Hamšíka či talentovaného Dávida Hancka stál s víťaznou trofejou aj tréner Nestor El Maestro. Strojca trnavskej rozprávky a šéf tímu, ktorý po 45 rokoch priviedol značku Spartak Trnava k ligovému titulu.

Zatiaľčo jeho bývalý klub hral skupinu Európskej ligy, jemu nová anabáza v bulharskej Sofii nevyšla podľa predstáv. Tridsaťpäťročný Srb je teda aktuálne bez angažmánu. Priznal, že slovenčinu už dlho nepoužíval a vety hovoril pomaly a opatrne. Keď sa galavečer skončil, zo sály sa vyparil. Hovorilo sa, ževraj veľa rozprávať nechce. Keď sme ho však z ProFutbal.sk oslovili, bez slova či manierov pristúpil k novinárom a s absolútnou profesionalitou sa s nami rozprával viac ako desať minút.

Stali ste sa trénerom roka na Slovensku. Čo to pre vás znamená?
„Teší ma to. Veľmi rád si spomínam na minulý ročník v Trnave. Chcem sa aj týmto smerom poďakovať mojim bývalým šéfom, či už je to pán Poór, alebo páni Keketi a Hoftych, že zariskovali a dali mi šancu. Prvýkrát som mal možnosť byť hlavný tréner a hneď sa mi podarilo získať titul. Avšak to, čo sme dosiahli, sme dosiahli všetci a spoločne.“

Ste prekvapený, že ste sa umiestnili nielen pred ďalšími klubovými, ale aj reprezentačnými trénermi?
„Nie som prekvapený z ocenenia, skôr ma prekvapilo, že som na túto anketu trochu zabudol. Nevedel som, že sa bude konať teraz v marci. Už predtým som dostal cenu za ligového trénera, môj hráč bol ocenený ako najlepší ligový hráč. Keď klub získa majstrovskú trofej, tréner sa obyčajne stáva trénerom roka. Najdôležitejší sú ale hráči, titul vyhralo mužstvo.“

Pozeráte ešte výsledky svojho bývalého klubu z Trnavy?
„Samozrejme. Mám tam veľa priateľov a je tam aj niekoľko mojich niekdajších zverencov, sledujem ako sa im darí. Taktiež sú tam tréner brankárov Pavel Kamesch či kondičný tréner David Moravec, ktorí boli aj súčasťou môjho trénerského štábu. Naživo som od svojho odchodu zápas Trnavy nevidel, ale teraz mám čas, som bez práce, tak dúfam, že sa mi podarí zájsť aj na štadión.“

Spartak to dotiahol v pohárovej Európe až do skupinovej fázy Európskej ligy, sledovali ste ich cestu?
„Vždy, keď som mohol, tak som ich zápasy sledoval. Bol som na chalanov veľmi hrdý, tešil som sa spolu s nimi. Dosiahli neuveriteľný úspech.“

Mnohí hovorili, že to dosiahli aj vďaka vašej práci, na ktorú sa nadväzovalo. Ako ste vy vnímali herný prejav Spartaka?
„Bolo to výborné. Spolupráca s fantastickými fanúšikmi a plným štadiónom spolu s tou charakternou a bojovnou hrou Trnavy, fungovala naozaj vynikajúco. Musím ale na margo ich úspechu povedať, že ja som nebol tak prekvapený ako futbalová Európa.“

Nebolo vám ľúto, že ste z Trnavy pred sezónou odišli a prišli tak o tento úspech?
„Nebolo mi to ľúto. Oni sú moji kamaráti, moji bratia. Prežíval som to s nimi a tešil sa s nimi. Ja som už mal svoju prácu inde, no dúfam, že aj oni sa tešili so mnou, ak sa podaril dobrý výsledok môjmu tímu. Fakt, že hrala Trnava skupinu európskeho pohára bezo mňa, opäť len dokazuje, že mužstvo nemalo len šťastie, ale hlavne kvalitu.“

Veľa bývalých kolegov vám už v Trnave nezostalo, odišiel majiteľ Poór, väčšina vedenia a mnoho hráčov. Sledujete, čo sa deje vnútri klubu?
„Pokiaľ som po slovensky rozumel, tak som to sledoval.“

Myslíte si, že by sa mohli vaše cesty so Spartakom Trnava opäť spojiť?
„Teraz a najbližších štyri až päť rokov určite nie. Preferujem nové výzvy, láka ma trénovať iné kluby, spoznávať nové mestá a viesť iné mužstvá. No nikdy nezabudnem na to, čo sa v Trnave stalo. A čo sa stane v budúcnosti, to sa uvidí. Bol som v Spartaku šťastný.“

Medzitým ste sedem mesiacov sedeli na lavičke CSKA Sofia, napriek zaujímavej ceste pohárovou Európou a priebežnému druhému miestu v lige ste v klube skončili. Ako hodnotíte novú skúsenosť?
„Nebolo to zlé. Každá skúsenosť vám niečo dá do života. Ja sa teším, že môj status vo futbalovom svete je rovnaký ako keď som odchádzal z Trnavy. V Sofii som odohral niekoľko výborných zápasov, odrobil časť práce. Bolo to v Bulharsku trochu čudné, je tam predsalen tá balkánska mentalita, bolo to veľmi emotívne, pôsobil som v obrovskom klube, kde bol vyvíjaný obrovský tlak. Človek si to však užíva.“

Bola bulharská Parva liga náročnejšia ako tá slovenská?
„Bola iná. Tak veľké a silné mužstvo ako Ludogorec Razgrad na Slovensku neexistuje. Čo sa týka menších tímov, tak je komplikovanejšie vyhrať vo Fortuna lige. Keď príde nejaké menšie mužstvo na štadión CSKA či Levski, tak prehrá už v tuneli. Majú obrovský rešpekt. Na Slovensku to takto nefunguje, či príde Zemplín Michalovce, Sereď či Prešov, nad hocikým nie je jednoduché vyhrať. V Bulharsku je to trošku iné, možno kvôli ich mentalite.“

Ako vnímate svoj koniec v CSKA?
„Ja som bol rád, že som trénoval v Sofii. V klube som sa stretol s dobrými ľuďmi. Podpísal som v lete zmluvu, vyplatili mi veľa peňazí, aby som trénoval mužstvo. Teraz mi zase vyplatili veľa peňazí, aby som mužstvo netrénoval. Pre mňa žiadny problém. (smiech) Nemám na Sofiu žiadne negatívne spomienky, klubu želám veľa úspechov a ja už sa dívam dopredu.“

Máte už nejaké nové ponuky?
„Kontaktov a ponúk má dobrý tréner vždy veľa.“

Máte predstavu, kam by ste sa chceli posunúť?
„Niekam inam. Čím viac západne od Slovenska, tým lepšie. Uvidíme, nechajme sa prekvapiť.“

Najnovšie z klubu: Trnava

Pozri viac

Najnovšie z ligy:

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk