ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Macej: Zranenie mi otvorilo oči. Som bojovník a chcem sa vrátiť
zdroj: TASR

Macej: Zranenie mi otvorilo oči. Som bojovník a chcem sa vrátiť

„Diagnóza doktora: možno koniec futbalu,“ napísal v dosiaľ poslednom príspevku na svojom konte na sociálnej sieti Instagram brankár Patrik Macej. Niekdajšia jednotka Dunajskej Stredy nestála v bráne od augusta kvôli zdravotným problémom.

Jeho príspevky vzbudili veľký ohlas. Fanúšikovia ho podporujú, želajú mu veľa zdravia. Zatiaľčo mužstvo trénera Petra Hyballu odletelo do tureckého Beleku aj s novou brankárskou posilou z Leverkusenu, česká opora spomedzi troch žrdí zostala doma liečiť sa. Klub však prostredníctvom webu nezaradil Patrika Maceja medzi zranených, ako jediný dostal špeciálnu kolónku – nenominovaný. Na margo jeho aktuálneho stavu poskytol exkluzívny rozhovor portálu ProFutbal.sk.

Patrik, kde sme vás momentálne zastihli?
„Som v Dunajskej Strede. Doteraz som deň čo deň trávil s naším fyzioterapeutom Lukášom Hačkuličom. Nebyť jeho, asi by som sa ani nedokázal pohnúť, vďačím mu za veľa. Keďže odletel do Turecka na sústredenie s mužstvom, sám robím cviky, ktoré ma doteraz naučil.“ 

Vyradili vás problémy s chrbtom, objavili sa až po nešťastnom súboji v domácom dueli proti Dinamu Minsk v Európskej lige?
„Ja som nejaké bolesti priebežne pociťoval aj predtým, ale nešlo o nič vážne či nezvyčajné. To najhoršie prepuklo až po tom strete s protihráčom. Vtedy sa všetko začalo meniť a spustil sa kolotoč okolo môjho chrbta.“

Napriek tomu ste následne odchytali dva zápasy, dva ste sedeli na lavičke. Kedy ste začali problémy riešiť s lekármi?
„Spočiatku som to lekárom nehovoril, vedel o tom iba tréner brankárov. On reagoval, že je to na mne. Ak zápasy zvládam, mám do nich ísť a ak nie, aby som sa zveril do starostlivosti lekárom. Povedal som, že tie zápasy chcem odchytať. Po nich som si ale musel povedať, že stačí, nevedel som sa už postaviť na vlastné nohy.“

Ako znela diagnóza lekárov?
„Hernia disku a poposúvané platničky. Jedna veľmi, druhá tak stredne. Ďalšie menej, tie sa dali cvikmi bez väčších problémov zasunúť späť. Nebolo to príjemné zistenie. Hovoril som si, že sa to dá dokopy, ale ako plynul čas, nezlepšovalo sa to.“

Ako ste sa liečili?
„Od tej doby som navštevoval rôznych lekárov. Všetci videli rovnaký problém, niektorí odporúčali cviky, niektorí zas tabletky a podobné veci. Na tie však nie som, preto som sa vydal cestou konzervatívnej liečby. Cvičil som a teraz som pristúpil na ozónovú terapiu.“

Nakoľko sa váš zdravotný stav vyvinul od augustového zápasu s Minskom?
„Dá sa povedať, že sa zlepšil. Pauza od futbalu sa mala odvíjať od môjho zdravotného stavu, tým pádom sa to stále predlžovalo. Zimnú prípravu som však začal spolu s mužstvom, mal som ísť aj do Turecka, všetko vyzeralo byť v rámci možností v poriadku. Trochu som to ale zrejme unáhlil a znovu sa zranenie do určitej miery obnovilo. Je možné na tom pracovať, len na to treba ísť pomaličky.“

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Jak už jsem řekl.. museli by me odstřelit... S tím, že me bolí záda jsem šel do dalších dvou zápasů. To zvládnu a snad přebolí co bolí, říkal jsem si. Michalovce výhra 4:1, avšak posledních 30minut zápasu jsem se svíjel v křečích ve vlastním vapně a prosil ať je už konec. Odveta v Minsku fiasko.. 58.minuta běžela a šance na postup byla mizivá, já už stejně byl v tu chvíli hlavou někde jinde. V letadle? Doma, na hotelu? Nevím kde jsem se toulal ale hledal jsem útěchu. Zpětně člověk rozjímá nad tím co zažil a jestli udělal ta správná rozhodnutí. Tlačit to na sílu? Zahrát si Evropskou ligu? Udělal jsem správná rozhodnutí? Víte.. je to dvousečné téma. Mám 24let a za sebou zápasy v Evropské lize. Na to když mi bylo dvacet a jedl jsem “omítku” to není špatné. Upřímně Vám ale řeknu, že to za to nestojí! Nestojí, opravdu! Hnát se za něčím na úkor svého zdraví je nesmysl. Jednoho dne Vás to dožene tak jako me. Až dnešním dnem a zkušeností, která se mi stala ten osudný den chápu jedno světové klišé: “Na zdraví!” Jeho význam je tak velký až spoustě nám nedochází, že ho dokážeme vnímat jako pouhou větu.. dokud se “něco” nestane. Ale prostě stalo se a žiješ dál..to není pravda. Vzalo mi to kus srdce, života a pro co tady vlastně dýchám... ovšem nebudu předbíhat. Pěkně pomalu, detail za detailem. Zatím, pěkný večer..

Príspevok, ktorý zdieľa ®️Patrik Macej🇨🇿 (@pata_mac16),

Na webe Dunajskej Stredy sa v správe o odchode do Turecka píše, že traja hráči zostávajú doma liečiť si zranenia. Vy medzi nich nepatríte, skrátka nie ste nominovaný. Čo hľadať za týmito slovami?
„Sám za seba môžem povedať, že som stále zranený hráč a pripravujem sa individuálne, nakoľko všetci ostatní odleteli do Turecka. Mám svoje cviky, chodím na injekcie. Ako sa na to pozerá klub, na to odpovedať neviem. Verím však, že sa k tomu stavajú profesionálne. Neviem, prečo je to napísané takto. Možno je to len chybne odprezentované.“

Pri vašej absencii a zranení Benjamína Száraza dotiahol DAC na pol roka mladého poľského brankára z Leverkusenu. Ako vnímate toto rozhodnutie?
„Ak sa na to pozriem z hľadiska klubu, tak dobre vedia, že som zranený a oni potrebujú pre každý prípad troch zdravých brankárov. Absolútne chápem a akceptujem, že prišiel niekto nový. Mojou úlohou je teraz dať sa zdravotne dokopy. Nech príde ktokoľvek, keď budem zdravý, o svoju šancu zabojujem. Som bojovník a chcem získať späť miesto, ktoré mi predtým patrilo. Nijak inak to nevnímam.“

Diskutovali ste o svojom zranení aj s trénerom Hyballom?
„Rozprávali sme sa niekoľkokrát. Dá sa povedať, že to boli dobré debaty, iste, že niektoré boli celkom nepríjemné. Vždy sme si ale povedali svoje z očí do očí, som za tie konverzácie rád. Pomohli mi a dúfam, že pomohli aj jemu.“

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Co tě nezabije to tě posílí! Víte, nechci si tady vyplakávat srdíčko, na tohle já nejsem a ti nejbližší vědí jak se k těmto věcem stavím. Ale v tu chvíli jsem byl upřímně zlomený. Nikdy v životě me nic více neranilo než tohle. Pocity se střídají. Co bude dál? Skončím nebo budu pokračovat dál? Jsem tvrdohlavec a tak jsem nepříjmul diagnózu doktora “možná konec fotbalu”. Hledáš všechny dostupné prostředky a možnosti aby jsi pokračoval v tom co miluješ a naplňuje tvoji podstatu života. Najednou jsi ale nad propasti toho života. Risknu to, jsem hráč a co život má přinést tak i přinese a všechno bude tak jak to má být. Už ale nejdu skrze své zdraví ale skrze svou vůli. Někdo me zkouší a ja vím, že pokud člověk chce někde vysoko prorazit tak ty zkoušky jsou na denním pořádku. Tohle je ovšem životní zkouška a otázkou je jak se s ní vypořádám. Začátek je krutý. V hlavě se biješ s tím jestli to má vůbec cenu. Hned na to si říkáš, nebuď vůl a makej dál, je to tvůj život a tvoje sny. Tenhle kolotoč se opakuje stále dokola několik týdnů. Každý má své problémy a jsou i horší věci na tomhle světě. Ale každý ten problém pro sebe vnímá v jiném formátu velikosti. Pro me je to procházka peklem a jak se říká v těch chvílích kdy jsi dole poznáš přítele.

Príspevok, ktorý zdieľa ®️Patrik Macej🇨🇿 (@pata_mac16),

Ovplyvnilo vás zranenie aj v bežnom živote?
„Človek by možno čakal, že ma to ovplyvní zlým smerom, ale ja som naopak svojim spôsobom aj rád, že sa mi to prihodilo. Aj niečo, čo vám ublíži, vám niečo môže dať do života. Ukázalo mi to veľa nových vecí v osobnom živote, zistil som ako sa na vás ľudia pozerajú vo futbalovom svete, keď sa vám darí a keď nie. V najťažších chvíľach človek zistí, kto pri ňom stojí, aj keď je dole. Veľa vecí však zatiaľ ešte nechcem zverejňovať. Je veľa vecí, o ktorých sa treba rozprávať. Ja som typ človeka, ktorý keď vidí niečo zlé, snaží sa to zmeniť. Fanúšikovia sa ma často pýtali, čo sa so mnou deje. Aj skrz ťažké chvíle s mojim zranením som často nemal náladu riešiť to. Keď však príde čas, poviem celú pravdu.“

Uvažovali ste aj nad tým, čo ak by ste museli zavesiť rukavice na klinec?
„Viem, že to hrozí. A kým sa neuzdravím, ten otáznik tam bude visieť. Mal som našliapnuté na veľké futbalové veci a jedno zranenie všetko zmenilo. Snažím sa ale myslieť a pozerať sa na veci pozitívne. Pracoval som na svojej psychike, aby som to celé obdobie zvládol. Utápať sa v žiali nepomôže, treba prijať bolesti a realitu. Mne to otvorilo oči. Iste, prišli aj myšlienky, čo by sa stalo, ak by bol naozaj koniec. Teraz na to bol čas a niečo už v hlave nosím. Som otvorený variantom, sú predo mnou rôzne možnosti, ale kým vidím šancu, tak pokračujem v boji a trénujem. Mám ešte rok a pol platnú zmluvu, som hráčom DAC-u a makám na svojom návrate. Ak mi chrbát umožní pokračovať v profesionálnom futbale, prijmem to všetkými desiatimi.“

Najnovšie z klubu: Dunajská Streda

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk