ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Spoveď Patrika Maceja: Hnať sa za niečím na úkor zdravia je nezmysel
zdroj: instagram/Patrik Macej

Spoveď Patrika Maceja: Hnať sa za niečím na úkor zdravia je nezmysel

Odkedy prišiel český brankár Patrik Macej na Slovensko, objavuje sa pravidelne v akcii. V sezóne 2016/17 bol oporou Michaloviec, vďaka čomu si vyslúžil rad záujemcov a od budúceho ročníka si už držal post jednotky v Dunajskej Strede. Keď sa aj vďaka nemu dostal DAC po štvrťstoročí do pohárovej Európy, bol to historický okamih. Pre klub znamenal veľkú prestíž, pre českého gólmana dlhú pauzu od futbalu...

Odchovanec Baníka Ostrava pôsobí pod Tatrami od zimy 2015. Prvý kalendárny rok zbieral ostrohy v Trebišove a košickej Lokomotíve, odvtedy už ale hviezdil na prvoligovej scéne. Z východného Slovenska to postupnými krokmi dotiahol až do pohárovej Európy. V drese ambiciózneho klubu zo Žitného ostrova zviedol úspešný boj proti Dinamu Tbilisi, druhý krok cez Dinamo Minsk už ale nezvládol ani tím Petra Hyballu, ani chrbát brankára Maceja.

Od 2. augusta neodchytal ani minútu. V polovici toho mesiaca ešte sedel na lavičke proti Trenčínu i Žiline, no v bráne už stál jeho mladý dvadsaťročný kolega Čech Martin Jedlička. Následne sa na post dvojky posunul Adrián Slančík a o niekdajšej jednotke nebolo ani chýru, ani slychu. Na zápasoch ho bolo vídať, nemal však na sebe ani tréningové oblečenie, vo výraze tváre by ste len ťažko hľadali šťastný výraz, hoci jeho spoluhráči figurujú po jesennej časti na druhom mieste. Po zápasoch len so zvesenou hlavou opúšťal štadión.

„Je toho veľa, čo by som vám chcel vysvetliť. Ako to, prečo sa neobjavujem v zostave a už vôbec nie na tréningoch. Prečo som si práve vymazal svoj účet na Instagrame. A tak ďalej,“ začal v piatok 11. januára svoju spoveď na sociálnej sieti Instagram Patrik Macej„Myslím si, že si to zaslúžite vedieť. Hlavne vďaka vašej podpore, ktorú ste mi za ten čas ukázali. Chcem každopádne vyjadriť obrovskú vďaku tým, ktorí pri mne stáli aj v tých najhorších chvíľach. Človek vtedy naozaj spozná, komu za to stojí,“ pokračoval.

V stredu a v pondelok pridal Macej na svoj účet ďalšie dva príspevky, kde sa vracia k pohárovej skúsenosti, predovšetkým k dvojzápasu s Minskom. Najprv pridal tímovú fotku, kde sa ešte usmieval, na dlhú dobu poslednýkrát. „Chcel som nájsť nejakú fotku priamo zo stretu, ale vlastne som rád, že sa žiadna taká nenašla,“ uviedol. „Prebiehala asi 20. minúta zápasu. Prišiel center z mojej ľavej strany do vápna. Snažil som sa čítať hru a vybehol som na center. Vedel som, že na tú loptu nabieha i útočník Dinama, a tak som chcel byť k lopte čo najbližšie a zmenšiť mu strelecký uhol... Bum, rana.“

„Zvíjal som sa v bolestiach a sám som nevedel, čoho sa mám skôr chytiť. Bol to ten stret, ktorý začal všetko meniť. Nielen v mojej kariére, ale aj v osobnom živote,“ pokračoval nepoddajný brankár. „Nikdy som neodchádzal z ihriska len tak. Museli by ma zastreliť a potom odniesť. Neodišiel som a chytal ďalej. No s každou pribúdajúcou sekundou som vedel, že so mnou niečo nie je v poriadku. Výsledok 1:3. Neviem prečo, ale prehra ma netrápila. Hlavu som mal niekde inde a modlil sa, nech sa ráno zobudím s tým, že mi nič nie je a pokračujeme ďalej v tom, čo sme mali rozbehnuté. Nielen ako tím, ale aj ja ako profesionál, ktorý má svoj sen.“

Patrik Macej (Dunajská Streda)
Na tréningu pred zápasom v Minsku. Pred posledným zápasom v Európe, pre Maceja posledným zápasom v roku 2018. (foto: fcdac.sk)

Zdravotný stav sa nezlepšoval, napriek tomu nastúpil doma proti Michalovciam i v odvete v Bielorusku. „S tým, že ma bolí chrbát som išiel do ďalších dvoch zápasov. To zvládnem. Čo bolí, snáď prebolí, hovoril som si. Michalovce, výhra 4:1, avšak posledných tridsať minút som sa zvíjal v kŕčoch vo vlastnom vápne a prosil, nech už je koniec. Odveta v Minsku, fiasko. Bežala 58. minúta a šanca na postup bola mizivá, ja už som aj tak bol hlavou niekde inde,“ živo popisuje svoje pocity. 

„Spätne človek rozjíma nad tým, čo zažil a či urobil tie správne rozhodnutia. Tlačiť to na silu? Zahrať si Európsku ligu? Urobil som správne rozhodnutia?“ pýtal sa sám seba. „Mám dvadsaťštyri rokov a za sebou zápasy v Európskej lige. Na to, keď som mal dvadsať a jedol som omietku, to nie je zlé. Úprimne vám ale poviem, že to za to nestojí. Nestojí, naozaj! Hnať sa za niečím na úkor svojho zdravia je nezmysel. Jedného dňa vás to doženie. Tak ako mňa. Až dnešným dňom a skúsenosťou, ktorá sa mi stala v ten osudný deň, chápem klišé: ‚Na zdravie!‘ Význam je tak veľký, až mnohým z nás nedochádza a vnímame to ako prostú vetu. Až kým sa ‚niečo‘ nestane.“

V stredu odišla výprava Dunajskostredčanov do Turecka. Na palube nechýbal ani Jedlička, ani Slančík a ani Kusz, devätnásťročný brankár Leverkusenu, ktorý prišiel na polročné hosťovanie. Doma si zostávajú liečiť zranenia Bednár, Divković a mladý brankár Száraz, web fcdac.sk však píše, že Macej jednoducho nebol nominovaný. Blíži sa po tom všetkom jeho koniec? „Vzalo mi to kus srdca, života a to, prečo tu vlastne dýcham,“ zakončil nádejný brankár svoj dosiaľ posledný príspevok. „Ale nebudem predbiehať. Pekne pomaly, detail za detailom,“ naznačil, že svoj príbeh ešte dorozpráva.

Najnovšie z klubu: Dunajská Streda

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk