ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Tretí Stropkovčan v Slovane? Mladý talent túži po belasom drese
zdroj: skslovan.com

Tretí Stropkovčan v Slovane? Mladý talent túži po belasom drese

Hoci má bratislavský Slovan káder prešpikovaný legionármi, predstavitelia klubu netaja, že chcú dať šancu svojim najtalentovanejším odchovancom. Jedným z nich je aj kreatívny stredopoliar Denis Potoma.

Ešte stále iba 18-ročný mladík zažíva v týchto dňoch príjemné obdobie. Ambiciózny mladík podpísal pred niekoľkými týždňami so Slovanom profesionálnu zmluvu. Teraz začal zimnú prípravu s A-mužstvom a dostal reálnu šancu pobiť sa o stále miesto v kabíne najúspešnejšieho slovenského klubu. Denis sa uviedol hneď v prvom modelovanom zápase „belasých“, keď sa podieľal na dvoch góloch. Chválil ho aj tréner Martin Ševela. My sme sa s ním porozprávali o tom aké sú jeho najbližšie ciele.

Vekom ste ešte stále dorastenec, no už dostávate príležitosť v „áčku“ Slovana. Ako ste si užili svoj prvý, prípravný, zápas medzi mužmi?
Denis Potoma:
„Zápas som si naozaj užil. Priniesol mi veľa nových vecí, hlavne v rýchlosti a osobných súbojoch. Až tu som na vlastnej koži zažil, aký je mužský futbal na tejto našej najvyššej úrovni náročný. Vďaka tomu som získal ďalšie cenné  skúsenosti. Osobne ma veľmi teší, že som k našej výhre aj prispel dvomi asistenciami.“

Zaujal predovšetkým váš úspešný prienik v šestnástke cez obrancov…
„Ďakujem (úsmev). ,Mám veľmi rád loptu a veľmi rád pripravujem pre svojich spoluhráčov góly a gólové príležitosti. Túto situáciu som chcel vyriešiť čo najlepšie, vnikol som do šestnástky a po peknej akcii sa mi podarilo nájsť Andraža Šporara pred prázdnou bránou. Veľmi ma potom potešila jeho pochvala. Ja si veľmi vážim, že mi dal tréner šancu zahrať si s takými výbornými hráčmi, je to naozaj úžasné. Dúfam, že som nesklamal, a že dostanem aj ďalšie príležitosti.“       

Denis Potoma
Denis Potoma (foto: skslovan.com)

Nastúpili ste na pozícii podhrotového útočníka, v tíme ste mali spoluhráčov ako Ljubičić, de Kamps, Čavrić či Šporar. Ako ste sa cítili?
„Sú to naozaj výborní a skúsení hráči. Hlavne v defenzívnej činnosti mi veľmi pomohli. Hralo sa mi veľmi dobre. Pred takými hráčmi sa môžem potom viac a častejšie venovať ofenzíve. Samozrejme, musím popracovať aj na mojej defenzíve, pretože moderný futbal si to vyžaduje. Vážim si, že tréner mi dal príležitosť zahrať si vedľa nich. Verím, že aj im sa so mnou hralo dobre, v zápase som sa snažil urobiť maximum. Celkovo mám z tohto duelu veľmi dobrý pocit. Je to však len začiatok prípravy a ja viem, že to budem mať veľmi ťažké presadiť sa v prvom mužstve medzi týmito hráčmi. Budem však bojovať, nechám v tom všetko. Vždy som na tréningu a v zápase nechal celé srdce. I keď nie vždy to vyšlo.“

Je citeľný rozdiel medzi dorasteneckým a seniorským futbalom?
„Rozdiel je naozaj veľký. Hlavne v rýchlosti, osobných súbojoch a intenzite. Musím však povedať, že tréner Gála ma pripravil veľmi dobre (úsmev), pretože jeho tréningy sú naozaj tvrdé, ale futbal je dnes taký. Som mu preto zato vďačný, pretože teraz nemám taký problém zvládnuť náročnosť mužských tréningov. Uvidím, ako to budem zvládať ďalej, pretože sme ešte len na začiatku tvrdej prípravy. Rozdiel je aj pri niektorých herných situáciách. V doraste mi často moje kľučky fungovali bez problémov, ale cez skúsenejších a fyzicky silnejších spoluhráčov je to ťažšie. Preto musím loptu skôr odovzdávať a pomáhať si so spoluhráčmi prihrávkou. Stále sa učím, snažím sa z chýb poučiť, aby som ich v najbližšom tréningu už neurobil. Dôležitý je pre mňa tréner Ševela, ktorý vie ako mám rád loptu, a ktorý ma nabáda do častých prihrávok, aby som si pomáhal so spoluhráčmi prihrávkami a tým sa vyhýbal zbytočným súbojom a zraneniam.“

Ako mladých hráčov v kabíne vnímajú skúsené opory Slovana?
„Čo sa týka spoluhráčov, musím povedať, že aj keď sú to naozaj výborní a skúsení hráči, snažia sa nám mladým pomôcť povzbudením, cennou radou na tréningu, alebo aj mimo nich. Veľmi si to vážim a som im zato vďačný, pretože je to pre mňa povzbudenie do ďalšej tvrdej práce. Pre každého mladého hráča je príjemné, ak ho tréner alebo skúsenejší spoluhráči pochvália, povzbudia alebo aj upozornia na nedostatky. Je to však pre mňa veľkou motiváciou do ďalšej tvrdej práce, aby som sa presadil v áčku. Mňa to posúva ďalej hlavne psychicky, pretože to naozaj nie je jednoduché.“ 

Denis Potoma
Denis Potoma (foto: skslovan.com)

Čo by pre vás znamenalo, ak by ste sa stali platným členom seniorskej kabíny Slovana?
„Bolo by to splnenie môjho detského sna. Vždy som chcel hrať za Slovan a teraz mám šancu. Futbal milujem zo všetkého najviac, dávam mu všetko čo môžem, snažím sa tvrdo trénovať a ako hovorí môj otec, výsledky sa potom dostavia. Preto budem tvrdo pracovať, veriť, že mi tréner dá šancu, že bude so mnou trpezlivý a ja dokážem, že sem naozaj patrím, a že nato mám. Možno budem tretí Stropkovčan po pánovi Gostičovi a Čobejovi, ktorý nastúpi za Slovan. Verím, že ma budú obchádzať zranenia, lebo to je najdôležitejšie.“    

Do Bratislavy ste prišli vo veľmi mladom veku. Bolo ťažké si zvyknúť a adaptovať sa na život vo veľkom meste?
„Prišiel som do Bratislavy zo Stropkova ako štrnásťročný do kategórie U15. Je to trochu menšie mesto (úsmev) a naozaj to pre mňa nebolo ľahké. Pamätám si, ako mamina plakala. Nevedel som, čo môžem očakávať, čo bude a ako to zvládnem. Vedel som však, že chcem hrať za Slovan. Veľmi mi pomohli tréneri na akadémii, hlavne tréner Gála, začo im veľmi ďakujem. Boli moji druhí rodičia. A mal som skvelých spoluhráčov, ktorí ma zobrali medzi seba, aj keď som bol z ďaleka. Nebolo to jednoduché, ale vydržal som a som tu dodnes. Rodičia ma vychovali k slušnosti, pokore a skromnosti, ale taktiež aj k tomu, že si mám ísť za svojimi snami a nikdy sa nevzdávať. Moje detstvo preto bolo iné, ťažšie, ale nesťažujem sa, plním si svoj sen. A našiel som si tu priateľku, ktorá mi taktiež pomáha a podporuje ma najmä psychicky. Som rád, že sa môžem oprieť aj o svoju agentúru Stars and Friends. Stále ešte chodím do školy a dúfam, že sa mi pri tom všetkom podarí zmaturovať, a že učitelia budú mať so mnou trpezlivosť. Domov chodím len občas, ale o to viac si užívam čas strávený s rodinou.“

Kto vás priviedol k futbalu, máte šport v rodine?
„Áno aj nie. Ocino je veľký športovec a vlastne on ma priviedol k športu. Bral ma na svoje zápasy a rád som sa chodil na neho pozerať. Ešte aj dodnes aktívne hráva futbal a vraj sa nestratí (smiech). Nikdy ma však do športu alebo do tréningu nenútil. Bol mojim vzorom a ja som to robil s láskou. Stále som behal za loptou s kamarátmi pri bytovke. A začínal som ako hokejista, keď som mal necelé tri roky. S ocinom som sa venoval viacerým športom, bavilo ma to, on naozaj uhrá skoro každý šport. Mamina mi zase dávala pohodu, lásku, upokojovala ma, keď som plakal po prehratom zápase. Moja mladšia setra Alexandra hrá volejbal a je v tom naozaj dobrá. Tak možno, že to máme v rodine.“

Ste stálym členom mládežníckych reprezentácií. Môžu vám skúsenosti nadobudnuté v Slovane pomôcť aj v ďalšej reprezentačnej kariére?
„Určite áno. Chlapci, ktorí mali skúsenosti s mužským futbalom boli lepšie pripravení na ťažké zápasy v reprezentácii. Ako som už hovoril, je to rozdiel. Budem na sebe veľmi tvrdo pracovať, aby na mňa reprezentační tréneri nezabudli a verím, že budem môcť aj naďalej obliekať pre mňa ten najcennejší dres.“

Denis Potoma
Denis Potoma (foto: archív D. P.)

Najnovšie z klubu: Slovan Bratislava

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk