ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Holec si debut na štadióne, na ktorom aj býval, zapamätá navždy
zdroj: facebook/MŠK Žilina

Holec si debut na štadióne, na ktorom aj býval, zapamätá navždy

Brankár Dominik Holec sa po rokoch strávených na hosťovaniach a čakania v pozícii náhradníka či gólmana v rezervnom tíme MŠK Žilina konečne dočkal. V tejto sezóne má 24-ročný gólman zatiaľ na svojom konte päť odchytaných duelov, ale o pozíciu tímovej jednotky stále musí tuho bojovať s niekdajšou brankárskou oporou žlto-zelených Milošom Volešákom.

Syna Petra Holeca, niekdajšej brankárskej jednotky MŠK Žilina, sme sa v rozhovore pýtali na to, ako vníma svoju pozíciu medzi brankármi, prečo je gólmanom s najväčším počtom zákrokov v lige, ako si užíval svoj debut v pozícii jednotky v tíme v ktorom pôsobí od šiestich rokov a ktorí brankári sú podľa neho v lige najlepší.

Počas reprezentačnej pauzy býva žilinská kabína značne osirelá. Koľko vás v nej ostalo?


Po minulé roky bolo reprezentantov asi o niečo viac, lenže veľa z nich už pôsobí v zahraničí. Nejakých päť – šesť chlapcov odišlo, ale doplnili sme to hráčmi z Béčka a kabína je zase plná.

Aký program máte počas prestávky? Trénujete viac, menej, alebo sa zameriavate na zdokonaľovanie niektorých herných činností či situácií?


Tréning sa veľmi nemení a trénujeme tak, ako je to zaužívané v našom klube už dlhšiu dobu a aby sme sa dobre pripravili na zápas v Trnave. Brankárske tréningy si počas prítomnosti nášho kouča Mira Semana pri reprezentácii berie na starosti Miloš Volešák a mimo to sa nejako špeciálne na jednu vec nezameriavame.

Žilina má vo vašej osobe po dlhých rokoch medzi tromi žrďami odchovanca. Ako to vnímate z vášho pohľadu?


Samozrejme som rád, že som dostal šancu chytať a pôsobiť opäť v Žiline. Bol som na niekoľkých polročných hosťovaniach, ale vždy som sa chcel posunúť ďalej. Naposledy mi vyšlo hosťovanie v Senici, kde som mal dobrú jar a som rád, že som pomohol Senici k záchrane v lige. Úprimne poviem, že som veľmi rád, že som dostal po návrate do MŠK chytať od úvodu sezóny. Predsa len, Miloš bol stabilnou jednotkou a vlastne to medzi nami stále nie je určené, kto je jednotka a kto dvojka. Sme vyrovnaná dvojica, ktorá sa dopĺňa a každý z nás podáva v bráne dobré výkony, čo je pre mužstvo iba dobre. Teší ma, že som ako odchovanec dostal šancu a budem rád, ak budem chytať čo najviac. Mojím snom bolo od malička chytať za áčko Žiliny, odkedy som ako šesťročný začal s futbalom pod Dubňom. Som rád, že zápasov na mojom konte pribúda. Rok dozadu by som niečo také nepovedal, myslel som si, že moja budúcnosť sa nebude spájať s MŠK. Nakoniec sa to celé obrátilo, zmenilo a som rád, že v môj prospech.

Keď ste nastupovali v 1. kole na trávnik proti Nitre po prvý raz v žilinskom drese doma v pozícii jednotky, preblesla vám v hlave celá doterajšia minulosť, alebo ste sa sústredili iba na zápas?


V tom momente som sa koncentroval najmä na zápas. Pár dní predtým som však dostal informáciu, že sa mám nachystať do brány, aby som nebol v strese do poslednej chvíle. Vtedy som si spomenul na okamihy v kariére, ktoré neboli úplne najlepšie, ale nevzdal som to a aj napriek tomu som späť a tam, kde som vždy túžil byť. Som rád za každý jeden zápas, ktorý v Žiline chytám. Ten prvý bol, samozrejme, špeciálny a budem si ho pamätať navždy: prvý doma za Áčko, navyše aj víťazný. Navyše sa tak stalo na moje narodeniny, takže som dostal asi najkrajší darček, aký som mohol dostať. Chytal som pred mojimi najbližšími, na štadióne, kde som vyrastal a kde sme dokonca aj bývali, pretože keď prišiel otec chytať do MŠK, dostal od klubu byt na tribúne štadióna. Vtedy som ešte ani nevedel, že budem hrať futbal. Mám z toho duelu odložený dres aj rukavice. 

Dominik Holec
Žilinský brankár Dominik Holec pred súbojom s Nitrou (foto: facebook/MŠK Žilina)

S Milošom Volešákom a mladým Samuelom Petrášom ste zrejme jedna z najkvalitnejších brankárskych trojíc v najvyššej súťaži. Ako to vidíte vy?

Všetci traja sme veľmi vyrovnaní a dobrí brankári. Samo je mladý, ale podáva veľmi dobré výkony, či už teraz v B-tíme, alebo v minulej sezóne v devätnástke, s ktorou vyhral premiérový titul aj Československý pohár. Milošove kvality sú známe dlhodobo, je to skúsený brankár, ktorý či už za Trenčín, alebo za Žilinu chytá ligu veľmi dlho. Svoje výkony si nedovolím posudzovať, na to sú iní. Nerád by som porovnával nás troch s inou trojicou či dvojicou v lige. Myslím si, že viacero tímov má kvalitných brankárov, čo je iba dobre pre ligu.

Vaše výkony si všimli už aj novinári a viackrát ste sa objavili v zostave kola. Postrehli ste to?

Snažím sa médiá veľmi nesledovať, pretože to môže človeka zviazať a nie je dobré, keď sa sústredíte na to, čo o vás v médiách povedia či napíšu. Či som v zostave kola, alebo nie, to si skôr všíma môj brat, ktorý to vyštudoval, venuje sa tomu, robil PR manažéra v Senici a je to niečo, čo ho baví a má v tom veľký prehľad. Keď mi dá o tom vedieť, poteší ma to. Nie som typ, ktorý sleduje štatistiky, chytám preto, aby som pomohol tímu a nie preto, aby ma bolo vidno v novinách.

Novinári si však všimli aj skutočnosť, že brankári v MŠK majú v tejto sezóne oveľa viac zákrokov, čo nebývalo zvykom, skôr tomu bolo naopak.


Neviem presne, koľko som mal zákrokov, keď som pôsobil v zachraňujúcej sa Senici, ale viem, že mám teraz najviac zákrokov v lige, a to mám odchytané o dva zápasy menej ako gólmani, čo chytajú v iných kluboch pravidelne. Zákrokov bolo neúrekom, čo som až tak nečakal, ale zase som zo spomínanej Senice na to zvyknutý. Vyhovuje mi to, byť v permanencii počas zápasu častejšie, človek aspoň nestratí tak ľahko koncentráciu. Je pravda, že v Žiline to tak nebolo, ale netvrdil by som, že je to novou skladbou tímu. Skôr je to tým, že sa trošku mení herný štýl, možno je to aj kvalitou súťaže, ktorá ide postupne nahor a tímy sú  stále lepšie. Už to nie je iba o dominancii jedného tímu, ktorý vyhrá ligu o dvadsať bodov, aj súperi, ktorí boli v minulosti dominantnejší, alebo podceňovanejší, dokážu prekvapiť či už pozitívne, alebo negatívne.

Ktorý zo zápasov z doterajšieho priebehu súťaže sa vám osobne najviac vydaril?

Zachytal som si v každom, mal som dosť zákrokov. Najviac som si asi užil, alebo mi vyšiel duel v Dunajskej Strede. Vychytal som prvú nulu za Žilinu a hrali sme veľmi dobre ako mužstvo. Najviac ma mrzí duel s Trenčínom, kedy som dostal tri góly. Zápasu by viac pristala remíza, ale dostali sme nešťastné góly. V každom zápase som mal niekoľko zákrokov, ktoré ma preverili a som rád, že som nimi pomohol tímu k dobrým výsledkom.

Dominik Holec
Dominik Holec v akcii (foto: TASR)

Čaká vás najbližšie Trnava, v ktorej sa vášmu tímu zvykne v poslednej dobe dariť. Navyše je to majster, účastník skupinovej fázy Európskej ligy, takže o motiváciu je postarané.

Snažím sa na každého súpera nastaviť rovnako, nevnímam, že je to Slovan, Trnava, alebo Dunajská Streda. Samozrejme, motivácia sa pri terajšej Trnave hľadá ľahšie, zápasy bývajú vybičovanejšie. Na druhej strane, dosť dlho som tam žil, mám odtiaľ priateľku, veľa kamarátov, žije tam aj brat, čiže pre mňa je to o to špeciálnejší zápas. Nechcem však, aby mi to zväzovalo ruky, nohy, už som tam chytal, takže ak by som nastúpil, nebolo by to pre mňa nič nové.

Aké sú vaše osobné ciele v kariére? Myslíte v kútiku duše aj na reprezentačný dres, v ktorom si zachytalo viacero žilinských gólmanov?

Myslím si, že pre každého futbalistu by to mal byť cieľ a niečo, čo by chcel dosiahnuť. Reprezentácia je pre každého hráča ktorejkoľvek krajiny vrchol a mať znak krajiny na hrudi je najväčšia česť a zadosťučinenie za to, aké výkony podáva. Mojím cieľom je odchytať čo najviac zápasov za Žilinu a potom sa uvidí. Dlhodobé ciele sú a mal by ich mať každý, ale momentálne sa sústredím iba na to, aby som sa presadil v Žiline.

Čo vás na doterajšom priebehu súťaže najviac prekvapilo?


Asi jej vyrovnanosť, to, že každý môže hrať s každým. Jeden týždeň vyhrá Ružomberok s Trenčínom, o pár dní porazí Trenčín Feyenoord. Výkony tímov sú vyrovnané, liga sa vyrovnáva a mám pocit, že tento ročník nebude taký jednoznačný, ako by sa čakalo. Myslím, že to bude do posledného kola vyrovnané, či už vrchná alebo spodná šestka súťaže.

Koho vy osobne považujete za najlepšieho brankára v lige. Prekvapil vás niekto svojimi výkonmi?


Myslím si, že je momentálne v lige veľmi veľa dobrých brankárov. Nerád by som vyzdvihoval jedného, pretože ich je veľa. Či už je to Matúš Kira, Aďo Chovan, Mišo Šulla a Domino Greif. V dobrom svetle sa ukazuje Martin Jedlička v Dunajskej Strede, pričom na lavičke je veľmi dobrý Paťo Macej. Dúfam, že to bude takto pokračovať. Ja som rád za každého jedného brankára, ktorému sa darí. Myslím, že tak by to malo byť. Mali by sme si spoločne priať. Trošku ma mrzí, že v Senici nie je slovenský brankár, pretože Senica tým bola špecifická a vždy tam bol dobrý slovenský gólman. Netvrdím, že Taborda je zlý, to vôbec. Poznal som však prácu pána Mentela, ktorého tréningy sa podpísali na výkonoch Miša Šullu, Fera Placha a aj mňa posunul oveľa vyššie. Dosť sa to tam pomenilo a som z toho nemilo prekvapený.

“Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a záznamov zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.”

Najnovšie z klubu: Žilina

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk