ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Vlani chcel skončiť s futbalom, dnes hrá po boku Salátu: Presadiť sa v Slovane je najviac
zdroj: Adam Laczkó v súboji s Nitranom Matúšom Kuníkom. (Miro Gasidlo/skslovan.com)

Vlani chcel skončiť s futbalom, dnes hrá po boku Salátu: Presadiť sa v Slovane je najviac

V Slovane Bratislava debutoval v auguste 2016, keď mal devätnásť rokov. Vo svojej kategórii v tom čase reprezentoval Slovensko, chystal sa usadiť v „dvadsaťjednotke“ aj v prvom tíme belasých. Avšak, v januári minulého roka sa zranil a prišiel o dôležitých desať mesiacov kariéry. Počas ťaživého obdobia sa pohrával s rôznymi myšlienkami.

Dvadsaťjedenročný Adam Laczkó má už zdravotné patálie za sebou, v aktuálnom ročníku ho tréner Ševela nasadil na tri stretnutia. Cez víkend proti Nitre (1:1) nastúpil v lige premiérovo v základnej zostave. Debutoval s vyše ročným oneskorením oproti pôvodným plánom. Talentovaný obranca nastúpil po boku skúseného Kornela Salátu. Bratislavský rodák a talentovaný zadák sa po nedeľňajšom stretnutí v rozhovore pre ProFutbal.sk podelil o svoj príbeh a pozápasové pocity.

Máte za sebou ligový debut v základnej zostave Slovana. Aká náročná skúška to bola?
„Nebol to z mojej strany super výkon, no cítil som kľud a pohodu. Kondične som trochu nevládal. Bolo to o súbojoch, musel som si zvyknúť, keďže dlhšie som nehral. Z tretej ligy do prvej je to skok, no každý deň trénujem s prvým tímom, necítil som sa byť mimo.“

Z ihriska ste schádzali veľmi ťažko...
„V 70. minúte prišiel zlom, dostal som kŕče. Odvtedy to bolo náročné, ku koncu som bol zničený.“

Proti Nitre sa očakávalo víťazstvo, napokon ste zachraňovali remízu v 88. minúte. Vzhľadom na priebeh ste s bodom spokojní?
„Určite nie sme. Prvý polčas bol z našej strany spomalený, boli sme zaspatí. Po zmene strán sme prestriedali, boli sme živší. Gól prišiel neskoro, no stále sme verili v obrat.“

Desať minút po zmene strán vám cez kopačku prepadla lopta, Nitra mohla vďaka tomu z nájazdu zvýšiť na 2:0. Cítili ste v zápase nervozitu?
„Čakal som, že budem mať trému, no nebolo to tak. V tom momente som cúval, lopta dostala na trávniku zvláštny sklz. Bola to chyba, ktorá sa stáva, bohužiaľ.“

Po boku skúseného Kornela Salátu šlo všetko asi jednoduchšie...
„Hrá sa s ním výborne, je líder obrany. Keď hrajú dvaja mladí stopéri, je to vždy ťažké, no o hráča ako Kornel sa môžete oprieť, cítite istotu. Poznám ho tri roky, vzal si ma pod ochranné krídla. Máme veľmi dobrý vzťah, veľa sa od neho učím.“

V súboji s Nitranom Tomášom Vestenickým. (Miro Gasidlo/skslovan.com)

Prišiel vás niekto blízky pri debute podporiť na Pasienky?
„Vždy, keď som nastúpil a mal som tu niekoho, dopadlo to zle. Dopoludnia som sa dozvedel, že budem hrať, no radšej som to zatajil (smiech).“

Juraj Kotula hosťujúci v Senici mi hovoril, že pre mladého Slováka je v Slovane takmer nemožné presadiť sa. Vy vraj máte iný pohľad...
„Jednoznačne. Musíte byť síce výnimočný hráč a mať i šťastie, no dá sa to. Máme teraz nahustený program, dostal som šancu, musím sa jej chopiť. Mám ambíciu sa tu presadiť, pretože to už niečo znamená. Je to viac než chytiť sa v inom klube na Slovensku. Vlani ma pribrzdilo vážne zranenie, no teraz sa pomaly dostávam do tímu, v ostatných troch dueloch som zakaždým nastúpil. Potrebujem hrávať a chcem hrávať v Slovane. Či to bude tento rok alebo budúci.“

Ste teda v tejto sezóne otvorený hosťovaniu v inom klube?
„Jeseň som chcel stráviť na hosťovaní, podobnú iniciatívu prejavil i realizačný tím. Aj preto som trochu prekvapený, že som začal hrávať. Uvidíme, ako sa to vyvinie v Európskej lige, mám čas do konca augusta.“

Podľa viceprezidenta klubu Ivana Kmotríka ml, kým iní mladí hráči snívajú o zahraničí, vy snívate o Slovane...
„Neviem, či tu chcem byť do konca života, no určite chcem hrávať za Slovan, je to najväčší klub na Slovensku. Môj najobľúbenejší tím je Real Madrid, v budúcnosti by som rád vyskúšal nemeckú Bundesligu.“

skslovan.com

V januári 2017 ste si zlomili metatarzálnu kostičku na pravej nohe, vynechali ste 10 mesiacov. Mladému futbalistovi vo vývoji sa nič horšie stať nemôže. Ako ste prežívali náročné obdobie?
„Veľmi zle, chcel som skončiť s futbalom, čo je sprostosť, keďže som mal len devätnásť rokov, no vtedy to bolo ťažké. Končil som v reprezentačnej ,devätnástke´, mal som ambíciu posunúť sa do ,dvadsaťjednotky´ a začať hrávať za A-tím Slovana. Zranenie mi to všetko zničilo. Najskôr to boli 3 mesiace, potom som začal trénovať a myslel som, že všetko bude dobre. Stalo sa mi to však znova a v ešte horšom. Rozmýšľal som, čo ďalej. Chalani z reprezentácie začínali hrať ligu, ja som sedel doma a stagnoval. Spoluhráči si zo mňa robili srandu, či ešte budem vôbec niekedy hrať. Veľa času som trávil v posilke, jedného času som nabral 5-6 kilo, vyzeral som ako valibuk. Na stopéra možno dobré, no nevedel som sa hýbať, tak som musel zhodiť (smiech). Teraz idem do tretieho ročníka na vysokej škole manažmentu, bol to môj ,plán B´. Až keď som bol zranený, uvedomil som si, čo pre mňa znamená futbal. Po tých všetkých problémoch som rád, že teraz sa už môžem pozerať dopredu.“

Aká je vaša väzba so Slovanom Bratislava?
„Nie som až taký odchovanec Slovana, v doraste som strávil len dva roky. Predtým som bol vo Venglošovej akadémii v Petržalke. Keď som mal šestnásť, priviedol si ma tréner ,devätnástky´ Karol Brezík. Paradoxne, pod ním som absolútne nehrával, asi som vtedy nato ešte nemal (úsmev). Vytiahol ma až tréner Zachariáš, dostal som vtedy aj do repre. Na zápasy Slovana som ako dieťa nechodil, bol som akurát na Petržalke v Lige majstrov. Nie som to typické dieťa, ktoré sa z kotla dostalo do dresu svojho milovaného klubu. Slovan som však vždy vnímal ako najúspešnejší klub na Slovensku, keď som sem prišiel, bola to výzva presadiť sa.“

Najnovšie z klubu: Slovan Bratislava

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk