ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Sekulič otvorene porozprával o Slovane a reprezentácii
zdroj: TASR

Sekulič otvorene porozprával o Slovane a reprezentácii

Na Slovensko prišiel v lete 2011 po tom, ako si prešiel niekoľko menších belehradských mužstiev. Srbský tínedžer sa aj pod krídlami trénera Jána Kozáka vypracoval na oporu zadných radov Košíc. Stabilná výkonnosť a spoľahlivé výkony ho pred sezónou 2015/2016 katapultovali do najslávnejšieho slovenského klubu, kde sa ale vytúženého titulu nikdy nedočkal.

Po poslednej sezóne, kedy Slovan Bratislava skončil na druhom mieste za večným rivalom z Trnavy, sa cesty klubu a hráča definitívne rozišli. „Nerád by som sa vracal dozadu a otváral už neaktuálne témy. Už vtedy som hovoril, že sa k tomu nechcem veľmi vyjadrovať. Jednoducho povedané, skončila sa mi zmluva, otvorili sme rokovania o pokračovaní, no na novom kontrakte sme sa nedohodli. Odišiel som v dobrom, vždy sme boli k sebe navzájom korektní a naďalej Slovanu fandím a držím palce,“ komentoval rozchod po troch rokoch v exkluzívnom rozhovore pre ProFutbal.sk Boris Sekulič, už ako hráč bulharského CSKA Sofia.


V belasom drese nastúpil na 82 ligových stretnutí, dvakrát sa radoval z triumfu v Slovenskom pohári. Na vytúženú trofej však nedosiahol, v pohárovej Európe naviac so spoluhráčmi stroskotal dvakrát v druhom predkole Európskej ligy, osudnými boli slovanistom lotyšská Jelgava a kodaňská Lyngby. „Titul mi chýba, priznám sa. Prichádzal som s túžbou získať ho. Napriek tomu to ale boli veľmi pekné tri roky, počas ktorých sme si so Slovanom navzájom veľa dali. Milujem klub a aj fanúšikov. Dúfam, že sa vrátia na tribúny v hojnom počte po presťahovaní sa na nové Tehelné pole,“ dodal k svojmu pôsobeniu.

Dunajská Streda - Slovan Bratislava (Čmelík, Sekulič)
Sekulič prvýkrát so slovenským znakom na drese, v zápase Slovana s Dunajskou Stredou. (foto: skslovan.com)

Slovan má rang najúspešnejšieho slovenského klubu, no posledné roky svojej povesti veľa dlhuje. Futbalová verejnosť neustále pátra po dôvodoch. „Každým dňom som si to analyzoval v hlave i ja. Prvý rok po mojom príchode sa zložilo skúsené a kvalitné mužstvo. Právom všetci očakávali, že vyhráme titul, sám som bol o tom presvedčený. Ťažko povedať, kde nastala chyba a čo sme mali urobiť inak, Trenčín vtedy poskladal silný tím. V nasledujúcej sezóne už mužstvo nemalo takú kvalitu, ako si sprvu viacerí mysleli. Posledný ročník sme nabrali silu a teraz sa už neobávam, žeby mal Slovan nejakú konkurenciu. Moja prognóza je, že tento rok sa Bratislava bude radovať z majstrovskej trofeje a Šporar bude najlepší strelec súťaže,“ tipuje bývalý kapitán mužstva.

V kuloároch sa často v súvislosti so Slovanom hovorilo o negatívnej atmosfére vnútri klubu, ktorú priamo či okrajovo potvrdili viacerí bývalí hráči či tréneri. „Keď som do Slovana prišiel, nemal som manažéra, všetko som si dohadoval sám a viem, že sa za tie roky veľa zmenilo. Zrejme mali viacerí negatívne skúsenosti a tak sa aj v médiách napísalo, že vládne zlá atmosféra. Podľa mňa to ale nie je tak úplne pravda. Keď sa dosahujú výsledky, atmosféra je vždy skvelá, no keď sa dlhodobo nedarí, nervozita stúpa a logicky to nie je ideálne. Do toho zapadá aj dlhá výstavba štadióna. Fanúšikovia sú preto, pochopiteľne, nespokojní, aj keď všetci hráči sa vždy snažili vydať zo seba maximum. Verím, že návrat na Tehelné pole pomôže klubu a bude opäť podpora aj zo strany fanúšikov,“ pokračuje Sekulič.

Boris Sekulič (ŠK Slovan Bratislava)
foto: skslovan.com

Počas posledných rokov prešiel hráčsky káder bratislavského tímu obrovskou fluktuáciou a len za posledné tri sezóny viedlo Sekuliča päť rôznych trénerov. „Je to asi trošku divné, že za tri roky sa pomenilo päť trénerov, no ani hra za ten čas nikdy nebola podľa predstáv, zmeny boli logickým vyústením. Nedokázali sme hrať dobre viacero zápasov za sebou, stálo nás to výsledky a body. Pod Tittelom som hral asi najkratšie, no pod ním som začínal a som mu za šancu vďačný. Potom prišiel Papavasiliou, ktorý ma na moje prekvapenie zaradil medzi trojicu asistentov kapitána. Po jeho odvolaní nás krátko viedol Vlado Koník, s ním som sa prvý raz stal kapitánom, dodnes sme v kontakte. Najdlhšie som spolupracoval s Ivanom Vukomanovičom a naposledy s Martinom Ševelom, ten tam je tiež už teraz dlhšie ako niektorí jeho predchodcovia. So všetkými som mal ale dobré vzťahy, čo dokazuje fakt, že som hrával pravidelne. Snažil som sa adaptovať na štýl, ktorý zaviedli a prijať pozíciu na ihrisku,“ vysvetlil Sekulič.

„Zmien v kádri bolo takisto veľmi veľa, ale to tak niekedy vo futbale býva. Nie každý sa navyše vie adaptovať v tak špecifickom klube ako je Slovan. Na druhej strane najviac nadávali na zmeny v kádri tí, ktorí zároveň chceli, aby hráči z tímu odišli,“ s úsmevom poznamenal hráč, ktorý si prešiel počas rokov všetky posty v defenzívnej línii. Málokedy mu však robili spoločnosť mladí odchovanci Slovana. „Klub sa rozhodol ísť cestou cudzincov, čo nie je vždy jednoduché. Možno sa párkrát pri výbere pochybilo, ale dnes už je káder silný a široký. O to ťažšie je teraz pre mladíkov, aby sa presadili. Často sa mnohí zapájali do tréningov, ale ja nemôžem hodnotiť ich pripravenosť alebo kvalitu. Teraz však v áčku začína viac času dostávať Strelec, ktorý je veľmi mladý a už na druhom či treťom tréningu zaujal svojim talentom. Určite by som ja a aj každý fanúšik Slovana rád videl v zostave mladého, kvalitného a nádejného odchovanca,“ dodal.

Maroko - Slovensko (Khalid Bouthaib, Boris Sekulič)
V zápase s Marokom v súboji s Khalidom Bouthaibom. (foto: TASR)

Minulé leto získal slovenské občianstvo. Netrvalo dlho a tréner Kozák – jeho bývalý kouč v Košiciach – ho zavolal do reprezentácie, kde absolvoval úspešný Kráľovský pohár v Bangkoku a odohral aj prípravu s Marokom. „Je to veľká skúsenosť a asi najväčší úspech, ktorý som vo futbalovej kariére dosiahol. Nie každý má príležitosť obliecť si reprezentačný dres, už len trénovať s týmito hráčmi bol úplne iný level ako slovenská liga,“ povedala na margo národného tímu najvážnejšia konkurencia Petra Pekaríka. „Z Petra som si odniesol asi najpozitívnejší dojem, z pohľadu prístupu v tréningoch či správania. Keď som prišiel na svoj prvý zraz, on bol prvý, ktorý za mnou prišiel. Je to obrovský profesionál, príklad veľkého futbalistu. Je zaujímavé, že tie najväčšie hviezdy sú zároveň aj najpokornejší a najpriateľskejší. Dovtedy som sa z tímu poznal len s Ondrejom Dudom, ešte z košických čias, na izbe som zas najviac býval s ligovými hráčmi Šullom, Šatkom a Pačindom. Musím ale povedať, že som mal dobrý dojem zo všetkých, veľa som sa naučil,“ odkázal Sekulič.

Hoci rodák z Belehradu odchádza zo slovenskej súťaže, reprezentačnú éru nepovažuje za ukončenú. Ak nebude nominovaný, zápasy bude prežívať pred televízorom alebo na osobne na štadióne. „Aj keď som získal občianstvo, netlačil som na to, aby sa to medializovalo. Nikdy som sa nikam netlačil, ani sa neponúkal. S trénermi mimo zrazov v kontakte nie sme, Štefan Tarkovič nám len blahoželal po víťazstve národného pohára. Ani nikdy predtým sme nemali častejší kontakt,“ reagoval hráč CSKA Sofia, veriac, že tréneri si občas pozrú jeho výkony v bulharskej súťaži. „Všetko záleží od výsledkov, či budem pravidelne hrávať, v akej budem forme. V Slovane som bol viac na očiach, mal som bližšie do reprezentácie. Nový klub mi však môže veľa dať, presadiť sa môžeme aj v pohárovej Európe. Nominácia je však vždy vecou a zodpovednosťou trénerov, ja som im už teraz za veľa vďačný,“ dodal na záver.

Najnovšie z klubu: Slovan Bratislava

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk