ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Pred štyrmi rokmi natieral ulice, v Rusku vedie brazílsky útok
zdroj: Gabriel Jesus. (twitter)

Pred štyrmi rokmi natieral ulice, v Rusku vedie brazílsky útok

„Po každom strelenom góle mi volá mama. Akonáhle lopta napne sieť, telefón zvoní. Nezáleží, či je doma v Brazílii alebo priamo na štadióne. Zavolá zakaždým. Utekám k rohovej zástavke, priložím si ruku k uchu a poviem: ,Alô, Mãe!´ Po príchode do Manchestru City to ľudia považovali za smiešne, mali otázky. Existuje krátka odpoveď, že milujem svoju mamu. A potom tu je dlhšia s chlapcom, ktorý mal sen v krajine, v ktorej ho zdieľajú milióny,“ začína svoje rozprávanie 21-ročný odchovanec Palmeirasu a hviezdička Manchestru City útočník Gabriel Jesus. Počas domácich majstrovstiev sveta v roku 2014 natieral ulice motívmi brazílskeho národného tímu. O štyri roky neskôr s Neymarom a ďalšími hrdinami z malieb vedie „kanárikov“ k šiestemu titulu majstrov sveta.

Sendvič a malinovka

Vyrastal som neďaleko Sao Paula v oblasti Jardim Peri, kde pre väčšinu je život trápením. Mal som šťastie, že mama tvrdo pracovala a mali sme vždy čo do úst. Mnohí rovesníci jedli raz denne na futbalovom ihrisku, kde dostali zdarma sendvič a malinovku. Niekedy len malinovku, ktorá im musela vystačiť do ďalšieho dňa. Mnohí z nich si nezahrali, prichádzali len kvôli jedlu. Pre mňa to všetko začalo v Clube Pequeninos. Ihrisko sme mali priamo pred vojenskou väznicou. Bolo tvrdé a bez trávy. Okrem detí tam hrali len dozorcovia. Mal som deväť, keď tréner José Francisco Mamede zmenil môj život.

Gabriel Jesus. (twitter)

Nepodpísali sme žiadnu zmluvu, Pequeninos nevychovával hráčov kvôli profitu. Chcel chlapcom ukázať niečo pozitívne, držať ich mimo ulice, dať im niečo pod zub. O Pequeninos ste doteraz možno nepočuli, no robia tam zázraky. Chlapci tam jazdili hodinu autobusom, aby dostali dózičky s ryžou, fazuľami a chlebom pre ich rodiny. Kouč Mamede mal starý Volkswagen zo 70. rokov. Boli sme malí, naložil nás aj 9-10, k tomu kopačky, lopty, jedlo, proste všetko. Bolo to neuveriteľné. Ľudí ako Mamede voláme „hrdinovia bez kostýmov“. Tým on pre nás bol, dal nám šancu na život.

zdroj: Gabriel Jesus ako kapitán Clube Pequeninos.

Lopta a predstavivosť

Futbal bol pre mňa všetkým. Niektoré deti mali videohry, ja som mal loptu a predstavivosť. Každá ulica mala svoj tím, konali sa turnaje o plechovku malinovky. Počuj, tá malinovka bola pre nás viac ako Copa Libertadores. Čo by som aj doma robil? Otec nás opustil po mojom narodení, matka celý deň pracovala a keď prišla domov, ľahla si ku mne a k bratovi do postele. Keď chcete uspieť v Brazílii, v dvanástich musíte byť v akadémii. Mne tú šancu v Sao Paule neponúkli. Pre mnohých iných tým ich sen skončil, začali pracovať, aby pomohli rodinám. Moja mama mi však verila a tlačila, aby som zotrval.

V trinástich som začal hrať pouličnú ligu na tvrdých terénoch s fakt drsnými chlapíkmi. Boli to surovci, pamätám si, ako sa na mňa pred jedným zápasom pozerali: „Kto je ten zasran? Fakt bude hrať proti nám?“ V štvrtej minúte som obišiel ich najlepšieho obrancu a skóroval. Všetci sa na mňa pozerali ako: „OK, chlapče. Teraz ti spravíme zo života peklo.“ Šiel som k zemi pri každom dotyku s loptou. Taký malý bitkár zo zálohy mi opakoval, že mi zláme nohy, keď sa ho znovu pokúsim obísť. Dostal som loptu a posadil ho na zadok. To už ma chcel skutočne zabiť. Remizovali sme 2:2 a vyhrali po penaltách. Ten bitkár mi povedal: „Varoval som ťa, že ti zlámem nohy. Vidíme sa na parkovisku.“ Štadión som opustil v sprievode spoluhráčov, našťastie k ničomu nedošlo. To však nie je koniec príbehu. Minulé Vianoce som stretol povedomého chlapíka, ktorý vyberal parkovné. Zazeral na mňa a hovorí:

On: „Hej, chlapče! Chlapče!"
Ja: „Čo?"
On: „Pamätáš si ma? Tá pouličná liga, chcel som ti zlámať nohy!"
Ja: „Oh, môj Bože!"
On: „Chlape, skutočne som ti šiel polámať nohy. Veríš tomu?"
Ja: „No tak, kámo. Viem, že si len srandoval."
On: „Nie, bráško, nie. Skutočne som ti chcel zlámať nohy. Teraz hráš za môj obľúbený klub a zbožňujem ťa. Vieš si predstaviť, že by som ti vtedy zlámal nohy?"

zdroj: Gabriel Jesus ani ako hviezdička Manchestru City nezabúda, odkiaľ prišiel. Na videu pri pouličnom futbale v Jardim Peri.

Vodu premenil na víno

Smiali sme sa a spravili si fotku. Vtedy som si uvedomil, že som svoj život zmenil z vody na víno. Pred piatimi rokmi som sa snažil zachrániť v pouličnej lige. Hral som so skvelými hráčmi, z ktorých sú dnes autobusári, stavbári či predavači v supermarketoch. Nepresadili sa nie preto, že by nemali dosť talentu či tvrdo nepracovali. Chýbalo im šťastie, aby dostali príležitosť. A nebyť mojej mamy, ktorá ma podporovala, nedostal by som ju zrejme ani ja. V pätnástich som dostal šancu v Palmeirase, nastúpil som do rakety, ktorá ma v lete 2016 doviezla až k zlatej olympijskej medaile. Aby ste to pochopili, dva roky predtým som v Jardim Peri natieral ulice v národných farbách pre majstrovstvá sveta 2014. S kamarátmi sme maľovali podobizne nášho hrdinu Neymara, s ktorým som o dva roky neskôr oslavoval na Maracane.

Gabriel Jesus a Neymar oslavujú zlato z OH 2016 v Riu. (twitter)

Ešte predtým som rozhodol o svojej budúcnosti. Stavil som na Anglicko. Krajinu s upršaným počasím a jazykom, ktorému som nerozumel. Rozhodla o tom osobnosť trénera Pepa Guardiolu a telefonát s ním. Uzavrel som jednu kapitolu - vzal som 250 párov kopačiek, rozdal ich v Pequeninos, kde som začínal - a odletel do Manchestru. Bol som stratený, potreboval som pomoc svojej mamy. Zastupuje v mojom živote oboch rodičov. Je to môj ďalší hrdina bez kostýmu. Ako chlapcovi mi neustále volala, kde som. Keď som nedvíhal, začala obvolávať kamošov. Preto po každom góle „zdvihnem telefón“ a pozdravím ju. Uctím si tak nielen mamu, no i chudobu, ktorou sme si prešli. Taktiež kamarátov, rodinu či kouča Mameda. Všetkých, ktorí mi pomohli.

zdroj: Skvele spracovaný príbeh Gabriela Jesusa.

Vždy som bol idealista, no ani v najkrajšom som nesnil o tom, čo teraz mám. Mnoho detí pred majstrovstvami sveta kreslilo v Brazílii podobizne svojich hrdinov. Môžem im len odkázať, aby nikdy neprestali bojovať. Päť rokov predtým, než som vyšiel z tunela na Etihad Stadium, som hral pouličnú ligu, kde mi chceli na parkovisku zlámať nohy. Váš život dnes môže byť o sendviči a malinovke zdarma, no keď budete nasledovať svoje sny, stať sa môže čokoľvek. Voda sa môže zmeniť na víno. Všetkým mladým futbalistom, ktorí sa dočítali až sem, by som odkázal, aby nikdy neprestali snívať. Oh, a ešte jedna vec. Zavolajte svojej mame, pretože jej chýbate...

Zdroj: theplayerstribune.com

Najnovšie z klubu: Manchester City

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Liga majstrov

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Reprezentácia - Ostatné

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk