ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Dialóg s Vratislavom Greškom: Nikde nie je napísané, že musím zostať pri futbale
zdroj: TASR

Dialóg s Vratislavom Greškom: Nikde nie je napísané, že musím zostať pri futbale

Keď sa začiatkom marca objavila správa o tom, že Vratislav Greško (40) skončil na poste viceprezidenta FK Železiarne Podbrezová, futbalová verejnosť zostala prekvapená. Niekdajší úspešný reprezentant a hráč milánskeho Interu, Blackburnu Rovers či Bayeru Leverkusen sa však pre tento rázny krok nerozhodol zo dňa na deň. Toto rozhodnutie v ňom dozrievalo dlhšiu dobu. V dedine zo stredného Slovenska strávil ako hráč a funkcionár sedem rokov. Dnes ešte nevie, kedy, a či vôbec, sa k futbalu vráti. Vie však, že svojej profesii venoval maximum.

Na stretnutie prišiel v predstihu. Dokonale pripravený, s fasciklom v ruke. Analýzy súperov, tímové porady, hodnotenia zápasov. Na detailné preštudovanie všetkých materiálov by sme potrebovali niekoľko dní. Rodák z Tajova je maximalista. Aj vďaka tomu strávil desaťročie v zahraničí a bol oporou slovenskej reprezentácie. "Kto tvrdí, že som si v Podbrezovej len budoval ego a zarábal peniaze, ten asi nevie, o čom hovorí. V Podbrezovej som našiel motiváciu, preto som v klube strávil ako hráč a funkcionár sedem rokov," prezradil v exkluzívnom interview pre ProFutbal.sk Vratislav GREŠKO.

Podbrezovú ste plánovali opustiť už po jesennej časti aktuálnej sezóny, nakoniec sa vaše cesty definitívne rozišli až po základnej časti. Prečo?
"Je to zložité a jednoduché zároveň. V decembri sme sa dohodli, že počas januára sa niektoré veci vyriešia. Nevyriešili sa. Dokončil som svoju prácu, napriek tomu, že nebol záujem riešiť veci, na ktorých sme sa dohodli. Tým pádom som dospel k názoru, že najlepšie bude odísť. Život ide ďalej, kde sa niečo končí, tam niečo nové začína. Na sedem rokov v Podbrezovej budem spomínať v dobrom. Boli to zaujímavé roky, či už v pozícii hráča, alebo funkcionára. Nikde inde by som asi nedostal príležitosť na takom poste. Za toto sa musím Podbrezovej poďakovať. A tiež ľuďom, ktorí so mnou spolupracovali - trénerom Marekovi Fabuľovi a Mirovi Guzovi, koordinátorovi mládeže Jozefovi Moresovi, kolegovi Michalovi Budovcovi, s ktorým som bol v dennodennom kontakte, pánovi Sotákovi mladšiemu, ktorý nás podporoval. A v neposlednom rade ďakujem človeku, s ktorým som prišiel do klubu, trénerovi Jarovi Kentošovi, s ktorým sme odviedli veľký kus práce, a aj vďaka tomu sa Podbrezová dostala tam, kam sa dostala."

"Podbrezová plánovala postúpiť do druhej ligy, poznal som sa s majiteľmi klubu. Na moju otázku, čo sa stane, ak budeme chcieť postúpiť až do prvej ligy, mi bolo povedané, že to nebude problém. To sa aj potvrdilo. Bolo to dobré rozhodnutie."

Neodchádzalo sa vám z klubu ťažko? Predsa len, historické úspechy "železiarov" sa vo veľkej miere spájajú predovšetkým s vašim menom...
"Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Behom celého uplynulého kalendárneho roka to nebolo ideálne, preto som sa rozhodol, že sa po jeseni vzdám funkcie. Dokončil som svoju prácu a naše cesty sa rozišli. No nerád za sebou pálim mosty. Za tých sedem rokov som v Podbrezovej zažil veľa zaujímavého, na nikoho sa nehnevám. Nikde nie je napísané, že v budúcnosti sa naše cesty opäť nestretnú. Svoju prácu som sa snažil robiť čo najprofesionálnejšie. Prežili sme kritickú jeseň, no verím, že sme sa z toho dostali. Vyskladali sme mužstvo v rámci našich možností. Verím, že chlapci nepovolia a budú získavať body. Podbrezovej budem fandiť i naďalej."

Vratislav Greško
V klube zo stredného Slovenska strávil ako hráč a funkcionár sedem rokov (TASR)

Dva postupy, dedina v najvyššej súťaži, boj o miestenku do Európskej ligy. Ktorý z vrcholov si ceníte najviac?
"Je naozaj ťažké vyzdvihnúť iba jeden. V prvej polsezóne sme sa vyšplhali až na prvé miesto v tretej lige a postúpili sme do druhej najvyššej súťaže. Následne sme dlho bojovali o ďalší postup. Nakoniec sa nám to podarilo, dedina sa ocitla v prvej lige. Mali sme vyše trojtisícové návštevy, plný štadión. Vládla eufória, na čom mal veľkú zásluhu bývalý tréner Jaroslav Kentoš. V prvej sezóne medzi elitou bola úspechom i záchrana, keďže sme sa nijako výrazne neposilnili. Potom prišlo ôsme miesto, hneď na to fantastická jeseň, po ktorej som upozorňoval, že sa potrebujeme posilniť. Nestalo sa. Uznajte, že hrať o Európsku ligu s tak úzkym kádrom je časovaná bomba. Skončili sme síce na piatej priečke, no mužstvo nabralo smer nadol. Ale všetko zlé je na niečo dobré. V závere poslednej jesene sme chytili druhý dych, z čoho sa teším."

Neplánovali ste, že sa ako odchovanec Banskej Bystrice vrátite jedného dňa do Dukly, a nie do historicky neporovnateľne menšieho klubu?
"Neriešil som to. Hľadal som predovšetkým motiváciu. Kto tvrdí, že som si v Podbrezovej len budoval ego a zarábal peniaze, ten asi nevie, o čom hovorí. V tom prípade by som sa asi nerozhodol pre Podbrezovú. Bola to tak trochu i náhoda. Podbrezová plánovala postúpiť do druhej ligy, poznal som sa s majiteľmi klubu. Na moju otázku, čo sa stane, ak budeme chcieť postúpiť až do prvej ligy, mi bolo povedané, že to nebude problém. To sa aj potvrdilo. Bolo to dobré rozhodnutie."

Napriek tomu, nebol to po rokoch v zahraničí tvrdý návrat do reality?
"Nikam som sa neponáhľal. Mal som ponuky z Talianska, Grécka či z Turecka, no nebol som si istý, či by to bolo správne. Rozhodol som sa vrátiť domov a som presvedčený o tom, že som spravil dobre. Bolo to zaujímavých sedem rokov, zažili sme dobré i zlé situácie, no to k futbalu patrí. A neviem, kde inde by som sa ako funkcionár mohol naučiť to, čo som sa naučil v Podbrezovej."

Vratislav Greško
S Podbrezovou vybojoval postup z tretej ligy až do najvyššej súťaže. Na fotke v súboji s Brašeňom a Turňom (TASR)

Kým v Podbrezovej panovala eufória z postupov, domáci stánok praskal vo švíkoch. Po rekonštrukcii štadióna a napokon neúspešnom boji o pohárovú Európu divákov na tribúnach ubudlo. Môže sa podľa vás klub z dediny dlhodobo udržať v najvyššej súťaži?
"To je skôr otázka na majiteľov. My sme sa neustále snažili niečo vylepšovať, prakticky po celý čas bol klub vo vývoji. Postupne som však nadobudol pocit, že veci už nešli tak ako pred tým. Nie je jednoduché dostať sa na takú špičkovú úroveň, ako by si človek želal. Keď ste do istej miery limitovaní financiami, tak raz narazíte na strop a už sa ďalej nepohnete. Môžem sa zaručiť aj za ľudí, s ktorými som spolupracoval, že sme robili maximum pre to, aby sme boli úspešní a aby sme sa neustále zlepšovali. V tomto smere mi výrazne pomáhali moji kolegovia, či už tréneri, Michal Budovec, Jozef Mores. Aký má klub potenciál na to, aby ďalej rástol, to je momentálne ťažko odhadnúť. Úbytok divákov nie je len problém Podbrezovej, borí sa s ním drvivá väčšina slovenských klubov. Nám nepomohlo, keď sme kvôli rekonštrukcii hrávali v Brezne, a keď sa zápasy hrali vo večerných hodinách. Neviem, či sa ľudia prejedli futbalu. Dlhú dobu návštevy stúpali, až prišiel určitý zlom. Tento problém ale riešia kluby na celom Slovensku." 

"Snažil som sa urobiť maximum pre to, aby bol úspešný klub, nie ja. Ak je klub úspešný, potom sú úspešní i jednotlivci. Je to jednoduché."

V lete sa nahlas hovorilo o fúzii Podbrezovej s banskobystrickou Duklou, no po necelých troch mesiacoch vedenie "železiarov" cúvlo a oznámilo, že plánované spojenie sa neuskutoční. Bol by to správny krok vytvoriť na strednom Slovensku jeden silný klub?
"Myšlienka to bola fajn, no nakoniec sa nezrealizovala. Možno, že nad ňou kompetentní budú v budúcnosti uvažovať opäť. Strašne veľa ľudí v Podbrezovej si myslí, že ten nápad vzišiel z mojej hlavy. To však nie je pravda, iba som prezentoval zo všeobecného hľadiska rozumnú myšlienku. A to nehovorím preto, že žijem v Banskej Bystrici, alebo preto, že v klube hráva môj syn. Jednoducho by sa vďaka tejto fúzii zvýšil potenciál hráčskej kvality, infraštruktúry, práce s mládežou. Nepochybne by sa zvýšil i divácky záujem. Všetka česť podbrezovskému fanklubu, ja tým chlapcom fandím, no dobre vieme, že Dukla má dvestočlenný fanklub, ktorý dokáže vytvoriť tlak na hráčov, funkcionárov či na vedenie klubu. Nebol to môj výmysel, túto myšlienku som prezentoval ako funkcionár klubu. Nakoniec majú konečné slovo vždy majitelia, a to som akceptoval." 

Vratislav Greško s deťmi
Bez hviezdnych manierov. Hoci hrával v Leverkusene či v Interi Miláno, nemá problém odfotiť sa so svojimi fanúšikmi (Facebook/Marko Pacanovsky)

Je niečo, čo z vášho pôsobenia v klube ľutujete?
"Nie. Ako hráč i ako funkcionár som pracoval stále naplno. Potvrdia to ľudia, ktorí so mnou dennodenne prichádzali do styku. Snažil som sa urobiť maximum pre to, aby bol úspešný klub, nie ja. Ak je klub úspešný, potom sú úspešní i jednotlivci. Je to jednoduché."

Neľutujete ani fakt, že tréner Fabuľa nemohol dokončiť dobre rozbehnutú sezónu a na lavičke ho nahradil Karol Praženica, ktorému sa napokon nepodarilo dotiahnuť mužstvo do Európskej ligy?
"Ako sa hovorí, všetko je tak, ako má byť. Mali sme síce skvelú jeseň, no už v jej závere nás to začalo dobiehať. Zranilo sa viacero hráčov, do toho prišli karty, nevydarená zimná príprava, únava, úzky káder a z toho prameniaca nervozita. Vývoj bol zlý, preto sa vedenie rozhodlo, že sa to pokúsi oživiť. To sa v podstate i podarilo, len málo nás delilo od toho, aby sme sa kvalifikovali do Európskej ligy. Až do konca sme bojovali. Po sezóne nám odišli kvalitní hráči, dôležité bolo vstať a ísť ďalej. A to sme urobili. Dali sme dokopy mužstvo, ktoré môže pri vhodnom doplnení o rok hrať opäť o vyššie priečky."

Napriek tomu, Marek Fabuľa sa po piatich mesiacoch do klubu vrátil, čo naznačuje, že jeho koniec možno nebol najšťastnejším riešením...
"V Podbrezovej sa človek nikdy nenudil. Vedeli sme prekvapiť negatívne, no tiež šokovať pozitívne. Nik nechápal, keď bol Marek Fabuľa odvolaný. O to viac boli všetci šokovaní, keď sa k nám vrátil. Osobne som presvedčený o tom, že jeho znovuangažovanie bolo správnym krokom, keďže sezóna už bola rozbehnutá a on poznal prostredie i mužstvo. Staronoví tréneri mali čas popremýšľať o určitých veciach, ktoré dnes možno robia inak. Mužstvo znovu spravilo viditeľný progres."  

Marek Fabuľa
Marek Fabuľa prv na lavičke "železiarov" skončil, aby sa na ňu po piatich mesiacoch opäť vrátil (TASR)

Je teda tím na správnej ceste?
"Treba si uvedomiť, že nám po sezóne odišli traja nosní hráči zo stredu poľa (Podio, Kochan, Vajda). Oveľa väčšie kluby by mali problém nahradiť takýchto hráčov. Chce to čas. Verím, že nám sa podarilo vyskladať dostatočne kvalitné mužstvo, ktoré môže v nadstavbovej časti vyhrať nad každým jedným súperom."

"Žilina má trpezlivosť, zarába na predaji hráčov, hoci raz je hore, raz nižšie. To sa stáva. Ani v Podbrezovej nikto nemôže chcieť, aby hrala každý rok v top šestke. To sa nedá. Ak sa to dá, nech sa páči, nech to niekto skúsi. Rád si to pozriem."

Po základnej časti skončila Podbrezová v dolnej šestke tabuľky, v nadstavbovej skupine preto musí bojovať o záchranu s divácky menej atraktívnymi súpermi. Nie je to negatívum nového modelu súťaže?
"Naopak, ja nový model a rozhodnutie ÚLK kvitujem. Podbrezová hlasovala za zmenu modelu, keďže veľké slovenské kluby volali po tom, aby mali viac kvalitnejších zápasov. Takto ich majú. Aj ovca je celá, aj vlk je sýty. V lige zostalo dvanásť mužstiev a tí dole sa musia pobiť o svoju šancu. Navyše, ak sa niekomu podarí vyskočiť, môže ešte teoreticky zo siedmeho miesta bojovať o Európsku ligu." 

Okamžite po ukončení hráčskej kariéry ste sa vrhli na funkcionársku dráhu. Neplánujete oprášiť zahraničné kontakty a zúročiť získané skúsenosti v ďalšom klube?
"Som stále v kontakte s ľuďmi z Leverkusenu, Interu Miláno i z Norimbergu. Mám tam kamarátov, veď v Norimbergu žije Marek Mintál, v Interi pracujú Franscesco Toldo a Javier Zanetti, v Leverkusene je pravou rukou Rudiho Völlera manažér mužstva Hans-Peter Lehnhoff. Nezabúdam na svoje bývalé kluby, tak, ako nezabudnem ani na Podbrezovú. Ak mám byť ale úprimný, zatiaľ som nič neriešil. Nikde nie je napísané, že musím zostať pri futbale. Čas ukáže."

Marek Mintál a Vratislav Greško
S Marekom Mintálom je Vratislav Greško stále v kontakte (TASR)

Radili sa s vami funkcionári milánskeho Interu, keď siahali po Milanovi Škriniarovi?
"Nie. Dnes je to už iný klub, iní majitelia, iná filozofia. V čase, keď som v Interi hrával ja, to bol rodinný klub. To sa už zmenilo."

Je práve cesta Milana Škriniara zo Žiliny až do základnej zostavy Nerazzurri signálom pre ďalších mladých hráčov zo Slovenska, na ktorých dnes mnohí pískajú a bučia, pričom nevidia ich potenciál?
"Škriniar má potenciál, no čaká ho ešte dlhá cesta. Je mladý, dostal možnosť hrať vo veľkom klube. Môže sa posunúť ďalej. No nie je jediný, máme viacero talentovaných mladých hráčov. Paradoxom je, že som zažil i oveľa väčšie lapsusy hráčov v zahraničí a nikto na nich nepískal. U nás je po chybe človek okamžite označovaný za hlupáka. Ak by sa nerobili chyby, nepadali by góly. A kde sa majú mladí chlapci naučiť hrať futbal? Je to aj o umení trénera, ktorý v hráčovi vidí potenciál, dokáže mu nájsť ten správny post a vyžmýkať z neho maximum. Za polovicou úspechu treba hľadať mentalitu hráča, ako je nastavený v hlave, v akom prostredí sa pohybuje. Kvitujem prácu Žiliny, ktorá stavia na mladých hráčoch. Niečo podobné sme pomalými krokmi nastavovali i v Podbrezovej, no v našom mikroregióne je to zložitý proces."

Paradoxom je, že pri žilinskej rezerve pôsobí bývalý tréner Podbrezovej Jaroslav Kentoš, ktorého rukami prechádzajú hráči z mládeže až do A-tímu "šošonov"...
"Žilina spravila jeho angažovaním dobrý krok. To je tiež umenie klubu a majiteľov, že si dokážu o ľuďoch získať podstatné informácie a vybrať si tie správne osoby. Žilina je dnes niekde na polceste. Tiež nedokáže hrať každý rok o titul. Predala množstvo hráčov a ani pre taký klub ako je MŠK nie je jednoduché ich nahradiť. Čo potom v Podbrezovej, ktorá pracuje s úplne iným rozpočtom, a ktorá prišla o nosných hráčov zo stredovej formácie? Žilina má trpezlivosť, zarába na predaji hráčov, hoci raz je hore, raz nižšie. To sa stáva. Ani v Podbrezovej nikto nemôže chcieť, aby hrala každý rok v top šestke. To sa nedá. Ak sa to dá, nech sa páči, nech to niekto skúsi. Rád si to pozriem."

Vratislav Greško
Okamžite po ukončení hráčskej kariéry v drese Podbrezovej nasadol Vratislav Greško na funkcionársku dráhu. Kopačky a dres vymenil za oblek (zpfutbal.sk)

“Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a záznamov zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.”

Najnovšie z klubu: Podbrezová

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk