ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Dezertér, ktorý postavil kostru reprezentácie: Teší ma, že sme neboli slepci
zdroj: Ján Kocian. (tasr)

Dezertér, ktorý postavil kostru reprezentácie: Teší ma, že sme neboli slepci

Slovenskú reprezentáciu prevzal koncom roka 2006, keď národné mužstvo hľadalo nové tváre. Personálne i tú hernú. Káder potreboval omladiť, prejav na ihrisku modernizovať. To bola misia, ktorú Ján Kocian (60) rozrobil, no nedokončil: „Teší ma, že sme neboli s asistentmi Hippom a Vrbom slepci. Vybrali sme hráčov, ktorí v reprezentácii pôsobia aj po desiatich rokoch. Robotu vybudovať perspektívne mužstvo na dlhšie obdobie sa mi podarilo splniť. Potvrdili to neskoršie výsledky. Keď sa Pavel Vrba točil okolo slovenského a českého tímu, väčší potenciál videl v našom. Napokon, dnes sme o niečo ďalej než Česi.“

Česi nám nič nedali

V roku 1990, keď Česko-Slovensku pomohol do štvrťfinále majstrovstiev sveta, ho vyhlásili za najlepšieho hráča spoločnej republiky. Ján Kocian začínal v druholigovom Martine, no gro hráčskej kariéry rozdelil medzi Banskú Bystricu a St. Pauli. Bol prvým Slovákom v nemeckej Bundeslige, aj keď prestup z Dukly sa nerodil jednoducho: „Bolo náročné nájsť klub, ktorý by stál o 30-ročného hráča z východného bloku. Podarilo sa to na turnaji v Singapure, kde ma oslovil jeden nemecký manažér. Absolvoval som skúšku v St. Pauli. Naspäť do armády som sa nevrátil načas, vyhlásili ma za dezertéra. Nakoniec som však dostal súhlas na vycestovanie a šiel som do Bundesligy.“ Po piatich rokoch v Nemecku sa stal asistentom Jozefa Vengloša pri novovzniknutej slovenskej reprezentácii: „Začiatky boli ťažké. S pánom Popluhárom sme šli dodávkou do pražského skladu po výbavu. Česi nám nič nedali. Vrátili sme sa s ležiakmi v dresoch a kopačkách, v ktorých sme beztak nehrali. V každom prípade sme mali dobrú generáciu okolo Petra Dubovského.“

Kocian sa neskôr mihol v Banskej Bystrici a Košiciach, no od roku 1999 na Slovensku s výnimkou reprezentácie nepôsobil. „Záver hráčskej kariéry som absolvoval v inom prostredí a štruktúre, ktoré ma zaujali viac. Futbal v Nemecku sa robil a robí inak. Skúsenosti z Bundesligy sú na nezaplatenie,“ uvedomuje si Kocian, ktorý bol do roku 2004 asistentom v bundesligových FC Kolín a Eintracht Frankfurt. Po krátkych angažmánoch v nemeckých tímoch z nižších súťaží mu Slovenský futbalový zväz zveril kormidlo reprezentácie. Kocian prišiel s jasnou úlohou postaviť mužstvo, ktoré bude v najbližších rokoch konkurencieschopné pre európsku a svetovú špičku.

Škrtel, Kocian.
Martin Škrtel a Ján Kocian. (tasr)

Individualista Hamšík

Pod Kocianom v národnom tíme debutovali Hamšík, Šesták, Hubočan či Štrba. Z ôsmich kvalifikačných zápasov o Euro 2008 zdolal len Cyprus a dvakrát San Maríno, proti Nemecku, Česku, Walesu a dvakrát Írsku uhral bod. Pred kvalifikáciou na MS 2010 ho nahradil Vladimír Weiss: „Mrzí ma, že som s tímom nemohol ďalej pracovať. Zabudlo sa, čo deklaroval výkonný výbor. Chceli sme budovať tím. To sa nespraví za polrok, zlé výsledky prísť museli. Weiss sa vrátil z Ruska, tlak, aby bol novým trénerom reprezentácie, bol veľký. Ja som si svoju prácu spravil, čo ukázali nasledujúce roky.“ Marek Hamšík mal 19 rokov, keď mu Kocian doprial prvé minútky s dvojkrížom na hrudi: „Pýtal som sa naňho v 21-ke, kde o ňom nehovorili dobre. Vraj je extravagantný, samotár, individualista. Impulz potom prišiel od jeho manažéra Jura Vengloša. Prehovoril ma, aby sme ho šli pozrieť do Brescie. V osemnástich rokoch dobre čítal hru, bolo u neho vidieť futbalovú inteligenciu. Bolo otázkou času, keď sa dostane do reprezentácie. Do tímu nemohol naskočiť hneď. Zlom prišiel v Nemecku, kde som ho postavil do základu. Ukázal, že je talent, na ktorom sa oplatí budovať tím.“

Kocian po konci na lavičke Slovenska putoval. Bol asistentom Karla Brücknera pri rakúskej reprezentácii, trénoval v Číne, Hongkongu, v rokoch 2013-17 viedol tri poľské kluby. Len v Chorzówe vydržal viac ako jeden rok. „Nedá sa to porovnať s hráčkou kariérou, vtedy nebolo toľko možností. Nerušili sa zmluvy, nebolo toľko transferov. Bol som v Bystrici ako vojak z povolania, bolo to na dobu neurčitú. U trénerov je život dynamickejší. Majú väčšiu zodpovednosť, navyše, na zahraničného kouča sa pozerá prísnejšie ako na cudzieho hráča. Ten sa môže schovať za spoluhráčov, trénera vyzlečú donaha. Nečudo, že trénerský život sa niekedy prejavuje na zdravotnom stave,“ prezrádza Kocian, ktorý trénerskú kariéru ani v šesťdesiatich rokoch neuzatvára. Avšak: „Nemám víziu, čo by som za každú cenu chcel. Nehrniem sa už do veľkých projektov. Čakám, čo príde. Náš trénerský život je nevyspytateľný. Nikdy neviete hodinu, kedy skončíte alebo začnete.“

O aktuálne treťoligovej Dukle, kde hral i trénoval
„Je škoda, že situácia dospela až k súčasnému stavu. Bystrica bola jednou zo základní slovenského mládežníckeho futbalu. Dukla je v ťažkej situácii, peniaze sa v slovenskom futbale hľadajú ťažko. Nie je to chyba súčasného vedenia, ktoré trpí za chyby z minulosti.“

„Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a záznamov zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.”

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk