ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Podstavek v Libanone kráľom, fotil sa s ním aj premiér
zdroj: dalsomto.sk

Podstavek v Libanone kráľom, fotil sa s ním aj premiér

Zaujímavý zjav na futbalových trávnikoch. Urastený stopér Matej Podstavek sa rozhodol pred rokom skúsiť pôsobenie v Libanone. S klubom to napokon dotiahol až k zisku pohárovej trofeje a vo finálovom zápase strelil víťazný gól svojho tímu, za čo si vyslúžil aj pozvanie k premiérovi krajiny. Bývalý hráč Dukly Banská Bystrica v rozhovore pre ProFutbal.sk porozprával okrem iného o živote v tejto exotickej destinácii, peripetiách pri letnom návrate do Európy a prezradil aj netradičnú záľubu, ktorou si vypĺňa svoj voľný čas.

Silvester v znamení streľby zo samopalov

Máte za sebou skutočne zaujímavý rok, ako sa našinec dostane k prestupu do Libanonu?
„Môj bývalý spoluhráč z Banskej Bystrice David Střihavka tam hrával. Nejak to do seba zapadlo a išiel som to vyskúšať.“

Bezprostredným susedom Libanonu je nepokojná Sýria, a tamojšími obyvateľmi nenávidený Izrael. Nemali ste obavy o bezpečnosť?
„Mal som veľké obavy. Zavolali mi deň pred Štedrým dňom, s tým, že poletím už 27. decembra. Bolo to rýchle rozhodovanie. Rodičom a ani mne sa to veľmi nezdalo, ale potom som zavolal na našu ambasádu, kde ma upokojili. Žil som v Bejrúte, hlavnom meste Libanonu, a tam je to úplne inak, ako prezentujú naše médiá. Do niektorých iných častí krajiny sa však neodporúča cestovať, pretože tam to už môže byť nebezpečné.“

Zo Sýrie bol v posledných rokoch obrovský exodus obyvateľov, ktorí našli vo veľkej miere útočisko práve v Libanone. Zaznamenali ste to aj vy?
„Je ich tam veľa, hovorí sa až o dvoch miliónoch utečencov. Niektorí si našli prácu, ďalší sú v utečeneckých táboroch, alebo na ulici. Armáda robí všetko pre to, aby neboli žiadne problémy. Ja som v Bejrúte nepostrehol žiadne nepokoje. Jasné, že v blízkosti hraníc so Sýriou je situácia iná.“

Čo doprava? Tamojší šoféri vraj veľmi dopravné predpisy nerešpektujú...
„Týždeň som mal dokonca požičané auto, trúfol som si, ale nie je to vôbec sranda. Radšej som sa vozil taxíkmi, alebo ma vozili ľudia z klubu. Doprava je tam šialená. V rámci mesta som sa však mohol pohybovať bez nejakých obáv. V modernejších štvrtiach všade vidieť vojakov dbajúcich na bezpečnosť.“

Predsa len, evokoval vo vás spočiatku pohľad na rozmiestnených vojakov nepríjemný pocit?
„Jasné, prvé dni som sa bál. Na Slovensku človek bežne nevidí ozbrojeného vojaka kráčať po ulici so samopalom. Potom mi vysvetlili, že je to pre dobro celej veci. Keď som tam oslavoval Silvester, o polnoci títo vojaci začali strieľať zo samopalov do vzduchu. Radšej som zdupkal do taxíka a odišiel na hotel. To už bolo na mňa veľa.“

Matej Podstavek a premiér Libanonu Saad Hairi (foto: archív MP, dalsomto.sk)
Matej Podstavek a premiér Libanonu Saad Hairi (foto: archív MP, dalsomto.sk)

Aby vám niekto ukradol osobné veci ste však museli ísť len kúsok od Slovenska, do Prahy...
„Je to tak. V Libanone ma neokradli, ale vystriehli si ma bratia Česi. Bola to nepríjemná situácia. S kamarátmi sme si šli dať kávu a keď som sa vrátil, auto bolo prázdne. Moja hlúposť, že som tam mal hotovosť i iné cenné veci. Stalo sa, nabudúce si dám pozor.“

Vráťme sa však späť do Bejrútu. Boli ste súčasťou odlišnej kultúry, čo vás najviac počas toho polroka prekvapilo na miestnych zvyklostiach?
„Diametrálne iný životný štýl. Libanončania žijú najmä v noci, nikam sa neponáhľajú. Ráno sa začína pracovať o desiatej a je úplne bežné, že cez týždeň sedia do hlbokej noci v kaviarňach a fajčia vodnú fajku. Sú tam však obrovské rozdiely medzi chudobnými a bohatými, absentuje stredná trieda. Buď skutočne prežívajú od výplaty k výplate, alebo si žijú ako z rozprávky. Čo sa týka futbalového života, chcú len víťazstvá. Buď človeka velebia, alebo mu nadávajú. Nie je nič medzitým.“

Viete si predstaviť, že by ste sa tam usadili na dlhšie obdobie?
„Možno neskôr by som sa tam ešte vrátil, životná skúsenosť je to skvelá, ale futbalovo tam človek nenapreduje. Ešte som vo veku, keď môžem napredovať, a preto som sa rozhodol vrátiť.“

Akoby vyhrali Ligu majstrov

Libanonské obyvateľstvo v 80. rokoch kvárila občianska vojna, krajinu tvorí 70 percent moslimov, zvyšok sú kresťania. Ako momentálne tieto dve náboženstvá spolu vychádzajú?
„Bejrút je neoficiálne rozdelený na moslimskú a kresťanskú časť, takže tým je to trošku upokojené. Keďže tamojší ľudia prežili vojnu, nechcú, aby sa niečo podobné opakovalo. Každý prišiel o nejakého člena rodiny, takže sa snažia spolu vychádzať a navzájom sa tolerujú.“

V rámci klubu ste sa delili na dva náboženské tábory?
„Sú tam kluby, ktoré sú čisto moslimské, iné majú v kádri aj zopár kresťanov. Náš klub bol moslimský, ale aj keď sme boli my traja cudzinci kresťania, oni to neriešili. Pred tréningom sa modlili, mali svoje rituály. My sme to rešpektovali a nebol žiadny problém.“

Libanon je považovaný za relatívne liberálnu krajinu, moslimky nechodia zahalené, pokojne si vraj môžu vyjsť na diskotéku. Môžete to potvrdiť?
„Je tam veľmi dobrý premiér, volá sa Saad Hairi. Upokojuje situáciu a napomáha mieru.“

S premiérom ste sa dokonca aj stretli a máte spolu fotografiu...
„Áno, bolo to po zisku národného pohára. Pozval nás k sebe do paláca, kde sme strávili nejaký čas. On je veľkým fanúšikom klubu Al Ansar, kde som pôsobil.“

zdroj: Matej Podstavek prispel k zisku národného pohára víťazným gólom, Al Ansar zdolal Al Safa Bejrút 1:0 (video: youtube.com)

Každopádne, vy ste prispeli k zisku pohárovej trofeje víťazným gólom. Boli ste v krajine považovaný za kráľa?
„Zopár dní áno, nosili nás na rukách. Človek v Európe, tobôž na Slovensku, asi niečo podobné nezažije. Keď vyhral u nás pohár minulú sezónu Slovan, na finále prišli dve tisícky divákov, ani sa to veľmi nemedializovalo. My sme mali na štadióne šestnásťtisíc ľudí, priamy prenos bežal v hlavnej televízii, boli živé vstupy z osláv. Po zisku trofeje nás zobrali autobusom po meste, uzatvorili ulice a fanúšikovia sa tvárili, akoby sme vyhrali Ligu majstrov. Bolo to pekné.“

Pri zmienke o Libanone príde okrem hlavného mesta Bejrút našincovi na myseľ ešte maximálne Tripolis. Panuje medzi týmito mestami futbalová rivalita, resp. koľko klubov z hlavného mesta hráva najvyššiu súťaž?
„Tuším, že štyri alebo päť mužstiev pôsobí v Bejrúte a áno, má v nej zastúpenie aj Tripolis. Jeden klub sídli úplne pri sýrskej hranici a keď sme tam hrali, bolo cítiť zvýšené bezpečnostné opatrenia. Všade naokolo boli vojaci. Keď sa skončil zápas, sadli sme do autobusu a hneď sme šli preč.“

Kde ste trávili voľný čas? Bol to najmä štadión a hotel?
„Práveže nie, mal som byt v centre mesta. Chodil som do kaviarní a okolitých miest. Je tam obrovské množstvo vecí, ktoré sa oplatí vidieť. Napríklad Jounieh, kde je socha Panny Márie, sú tam nádherné pláže a štyridsať minút od Bejrútu hory, kde sa dá ešte v marci lyžovať.“

Aj ste si stihli zalyžovať?
„Bol som v horách, ale nelyžoval som. Prešiel som aj cez druhé pohorie, kde to vyzeralo stále ako vojnové pole. Niektoré časti boli zamínované, dalo sa tam autom jazdiť, ale bolo jasné, že sa v tých miestach ešte nedávno bojovalo. Pripomínalo mi to počítačovú hru Call of Duty.“

Tabuľa upozorňujúca na mínové nebezpečenstvo (foto: archív MP/dalsomto.sk)
Tabuľa upozorňujúca na mínové nebezpečenstvo (foto: archív MP/dalsomto.sk)

Dalo sa anglicky dobre dorozumieť s obyvateľmi?
„Bolo to tak pol na pol. Buď nevedeli vôbec, alebo perfektne. Veľa mojich spoluhráčov vedelo maximálne ´hello´ a to bolo všetko. Veľakrát sme sa dorozumievali rukami-nohami, ale väčšinou bol vždy niekto nablízku, cez koho sme si vysvetlili, čo bolo treba.“

Aj ste s tímom utužovali partiu, alebo sa domáci skôr separovali?
„S domácimi málo, oni sa veľmi nechceli socializovať, každý tam mal svoj život. Veľa času som trávil s dvomi Brazílčanmi. Oni tam prišli aj so svojimi rodinami, často ma volali k sebe na večeru, alebo niekde von.“

Ako hodnotíte kvalitatívnu úroveň tamojšej najvyššej súťaže?
„Ťažko sa to porovnáva, hráči nie sú až tak fyzicky pripravení ako v Dánsku, alebo na Slovensku. Technicky sú však výborní. S loptou to vedia, ale bez lopty sa nikomu nechce. Pre obrancu je ťažké, keď musí čeliť bláznivým prečísleniam piatich proti dvom. Prekvapilo ma, že hrajú strašne veľa prípravných zápasov. Aj keď je liga v plnom prúde, počas týždňa odohrajú minimálne jedno prípravné stretnutie namiesto tréningu.“

Rozhodcovia? Jedna katastrofa...

Cítili ste, že ako legionár musíte preukazovať vyššiu výkonnosť?
„Určite áno. Pomaly chceli, aby som ako obranca dal v každom zápase gól a aby bolo zároveň čisté konto. Keďže tréningové podmienky neboli na požadovanej úrovni, bolo náročné spĺňať ich nároky.“

Čo sa týka financií, majú sa tam futbalisti lepšie v porovnaní s bežnou populáciou?
„Povedal by som, že je to ako v slovenskej lige. Mladí hráči môžu zarábať menej v porovnaní s priemernou mzdou, ale skúsenejší sa majú lepšie ako obyčajní pracujúci ľudia. Futbalové kluby vlastnia väčšinou podnikatelia, takže do futbalu idú peniaze zo súkromného sektora.“

Ako ste videli kvalitu rozhodcov?
„To bola katastrofa. Asi neabsolvovali vzdelávanie, nemajú sa kde školiť. Možno to aj robia najlepšie, ako vedia, ale sú jedným z najslabších článkov tamojšieho futbalu. Celkovo je tam vnímanie futbalu úplne odlišné od nášho, ťažko to opísať slovami.“

Napadlo by vám, že v Libanone sa stretnete, odfotíte a porozprávate s bývalými hviezdami brazílskeho národného tímu?
„Bol to pre mňa neskutočný zážitok. Ako dieťa som sledoval Rivalda, Mineia či Edmilsona. Boli to veľké hviezdy a teraz som mohol byť s nimi. Vrátil som sa do detských čias. Spoluhráči z Brazílie nás dostali až priamo k nim do šatne, porozprával som sa hlavne s Mineirom. Prekvapilo ma, s ako pokorou rozprával. Má veľmi dobrú angličtinu, momentálne žije v Nemecku. Príkladný vzor pre mladých hráčov.“

Matej Podstavek s Rivaldom (foto: archív MP, dalsomto.sk)
Matej Podstavek s Rivaldom (foto: archív MP, dalsomto.sk)

Legendy Brazílie si zmerali sily s bývalými hráčmi Libanonu?
„Nie, práveže Libanončania postavili výber domácej ligy. Prvý polčas bol 3:0 pre domácich, Brazílčanom nepožičali loptu. Predsa, tí už majú po štyridsiatke a pravidelne netrénujú. Niektorí Brazílčania odmietli nastúpiť do druhého polčasu, lebo to sa nerobí, aby hral výber ligy proti veteránom. Libanončania práve preto v druhom dejstve zvoľnili tempo a napokon sa zápas skončil nerozhodne.“

Prečo ste sa rozhodli po polroku zamieriť späť do Európy?
„Zo strany klubu bola snaha udržať ma v kádri, ale po sezóne vymenili trénera, ktorý má právo vybrať si troch cudzincov do tímu. Vždy je to tak, že tréner si privedie svojich hráčov, tak to bolo aj v mojom prípade.“

V lete ste prežili hektické chvíle, skúšali vás vo viacerých kluboch (škótskom Kilmarnocku, anglickom Coventry City, chorvátskej Cibalii). Napokon ste až na sklonku augusta podpísali zmluvu s dánskym druholigistom Thisted FC. Ako na letnú tortúru spomínate s odstupom času?
„Bolo to psychicky a fyzicky náročné. Aspoň som videl, ako to chodí vo viacerých kluboch, nadobudol som nové skúsenosti, ale je jasné, že by som to radšej vymenil za skoršiu istotu nového pôsobiska. Keď som odchádzal z Libanonu, mal som ponuky z iných arabských krajín, ale chcel som sa vrátiť do Európy. Tu sa však tamojšia liga veľmi podceňuje, nemá v európskych očiach žiadny kredit. O to bolo potom ťažšie s niekým podpísať zmluvu.“

Chorvátsko-srbské nepriateľstvo pretrváva

Hovorili ste, že náboženské trenice v Libanone sú aspoň nateraz zažehnané, na skúške v chorvátskej Cibalii ste však zažili stále neurovnané chorvátsko-srbské vzťahy...
„Myslel som si, že idem do Chorvátska a budem tam takmer ako doma. Bolo tam však veľmi nepriateľské prostredie, necítil som sa vôbec dobre. Napätie medzi Srbskom a Chorvátskom v tej oblasti stále pretrváva. V niektorých momentoch som sa tam bál viac, ako v Libanone.“

Na druhej strane, Cibalia je známa finančnými ťažkosťami, nebolo lepšie, že napokon klub odstúpil od dohodnutej zmluvy?
„Vedel som, že môžu nastať finančné problémy, ale aj keby som nejaký mesiac nedostal výplatu, dokázal by som to prežiť. Hlavne som sa chcel ukázať v kvalitnej súťaži.“

Nedávno prebehli médiami správy o tom, že by mohol ísť Martin Chrien hosťovať z portugalského Lisabonu do Hajduku Split. Rozprávali ste sa s ním o tom?
„Počas Vianoc sme mali stretnutie s bývalými futbalistami Dukly Banská Bystrica. Zhodli sme sa na tom, že keby to v Bystrici fungovalo na požadovanej úrovni, väčšina z nás by hrala stále tam. Stretol som sa aj s Martinom Chrienom a prehodili sme zopár slov, vtedy ešte nevedel o záujme Hajduku Split. Je to však chorvátsky veľkoklub, a to, čo som zažil v Cibalii, by mu tam určite nehrozilo.“

Matej Podstavek sa na sklonku augusta upísal dánskemu klubu Thisted FC (foto: archív MP. dalsomto.sk)
Matej Podstavek sa na sklonku augusta upísal dánskemu klubu Thisted FC (foto: archív MP. dalsomto.sk)

Ako spätne hodnotíte jesennú časť v drese dánskeho druholigistu?
„Prišiel som sem neskoro, už som si myslel, že budem pol roka bez klubu. V tom sa mi však ozval jeden tréner, ktorý si ma pamätal z predchádzajúceho pôsobenia v Dánsku. Zavolal mi, že potrebujú hráča ako ja, hneď som naskočil do zostavy a odohral som všetky zápasy. Tímu sa darí nad očakávania, sme druhí v tabuľke. Všetko sa napokon po hektickom lete obrátilo na dobré.“

Okrem futbalu sa venujete blogovaniu, máte dokonca svoju stránku dalsomto.sk. Kedy vám v hlave svitla táto myšlienka?
„Odmalička som zvykol niečo písať, ale nikdy som to nezverejňoval. Veľa ľudí zaujímal môj život v Libanone a práve vtedy som sa rozhodol začať publikovať aj verejne. Snažil som sa čitateľom priblížiť miestny život a videl som, že to najviac zaujalo mladých futbalistov, takže som sa začal sústrediť aj na futbalové témy. Sám viem, že v slovenčine nie je veľa informácií o rôznych formách tréningu. Všetko som vždy musel hľadať na anglických stránkach, skúšal som rôzne metódy. Bolo to skôr v štýle pokus-omyl. Chcem aby to mali mladí futbalisti ľahšie a práve preto tomu v súčasnosti venujem toľko času a energie.“

Čiže po skončení kariéry sa vidíte vo svete médií?
„Ťažko povedať. Je pravda, že ma písanie celkom baví. Začal som teraz robiť aj rozhovory, napríklad s jedným Dánom, ktorý navštívil všetky krajiny sveta. V budúcnosti chcem určite priniesť viac rozhovorov so zaujímavými ľuďmi. Baví ma prinášať inšpirujúce myšlienky, lebo médiá veľakrát predkladajú najmä negatívne veci. Chcel by som ísť trošku inou cestou.“

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk