ProFutbal.sk ProFutbal.sk

V dvanástich zakrvavený ušiel od rodiny. Za Fergusona by som hral aj bez nôh
zdroj: twitter

V dvanástich zakrvavený ušiel od rodiny. Za Fergusona by som hral aj bez nôh

„Rozprával som sa so spoluhráčmi na striedačke. Pripravovali sme sa sledovať penaltový rozstrel. V tom Ryan Giggs prišiel k Alexovi Fergusonovi a povedal mu: ,Ando je veľmi dobrý exekútor jedenástok.´ Rýchlo som sa vyzliekol, vybehol na trávnik a bol koniec. Ani som sa nedotkol lopty. Dostal som sa na zoznam exekútorov ako šiesty v poradí,“ hovorí o najslávnejšom momente svojej kariéry brazílsky stredopoliar a s Manchestrom United štvornásobný víťaz Premier League Anderson. O svoju chvíľku takmer prišiel, keď jeho dobrý priateľ Cristiano Ronaldo v tretej sérii penaltového rozstrelu vo finále Ligy majstrov 2008 v Moskve proti Chelsea nepremenil. Kapitán The Blues John Terry mohol drámu ukončiť, no pošmykol sa a loptu na konci piatej série poslal len do žrde. Na rad prišiel hrdina tohto príbehu.

Najdlhších 40 metrov

„Bolo to najdlhších 40 metrov môjho života. Začal som premýšľať o svojej ťažkej ceste. Premietali sa mi obrázky, ako som sa narodil v chudobe, bil sa so svojou mamou, ako mi umrel otec. Videl som, ako sme nemali čo do úst a ako som v dvanástich ušiel z domu. Ďakoval som Bohu, čo mi dal. Odpovedal, že táto penalta bude pre mňa ako zákusok. Keď to povedal, nervozita zo mňa opadla. Prišiel som tam a praskol do lopty celou silou. Veľký Petr Čech s obrovskými rukami si na loptu siahol, no prešla do siete,“ spomína na veľký okamih Anderson. Kalou a Giggs po ňom premenili, Anelku vychytal Edwin van der Sar.

zdroj: Penaltový rozstrel vo finále Ligy majstrov 2008. (youtube)

„Keď Anelka nedal, myslel som, že musíme premeniť ešte jednu penaltu. Všetci sa však rozbehli, vyhrali sme! Vyskočili sme s Nemanjom Vidičom na seba, jeho zuby sa zaborili do mojej hlavy. Bolelo to, no bolo to šialené. Na štadióne hrala brazílska speváčka Gal Costa. Tancoval som a chľastal. Oslavoval som do siedmej rána. Žartoval som, že musím ísť do nemocnice, aby mi vzali krv, pretože som toho vypil príliš. Medaila za víťazstvo v Lige majstrov je bezpečne uložená. Spolu s ďalšími za víťazstvá v anglickej lige a asi 400 dresmi od Henryho, Iniestu, Ronaldinha, Rivalda, Cristiana Ronalda a ďalších,“  hovorí pre ESPN Zlatý chlapec roku 2008 a s FC Porto dvojnásobný majster Portugalska i víťaz Copa América s Brazíliou. „Myslím, že som mal veľmi dobrú kariéru,“  dodáva ešte len 29-ročný bronzový olympijský medailista momentálne pôsobiaci v brazílskom Internacionali.

Jedného dňa ma budete potrebovať

Anderson pôsobil v tíme s Ferdinandom, Scholesom, Ronaldom či Rooneym. Cesta medzi futbalovú smotánku však bola dlhá a bolestná: „Niekoľko mojich priateľov z detstva už umrelo - zväčša kvôli drogám. Taktiež môj otec, mal som len jedenásť rokov. Mal prácu, no nikdy nie peniaze. Veľa chľastal, často som mu musel pomáhať domov. Bolo to smutné. Keď som prišiel domov a bratranec ma informoval o jeho smrti, povedal som ,OK´ a išiel hrať futbal s kamošmi. Mal som dve možnosti - položiť sa a byť nikto alebo zotrvať silný a stať sa niekým. Domov som sa chodil len vyspať, rodina nepretržite sledovala telku. Jediný večer v týždni som chcel pozerať futbal, nedovolili mi. Pohádali sme sa, schytal som, tiekla mi krv. Bola to zmes krvi a sĺz, ktorú som cítil, keď som rodine povedal: ,Jedného dňa ma budete potrebovať a raz ma v tej telke uvidíte.´ Vysmiali ma, zbalil som sa a navždy odišiel z domu.“

zdroj: Anderson a jeho štyri medaily pre víťaza anglickej Premier League. (twitter)

Anderson strávil v Manchestri United necelých osem rokov, polroka pôsobil na hosťovaní vo Fiorentine. Bolo to už po odchode Sira Alexa Fergusona, ktorý na brazílskeho stredopoliara nedal dopustiť. „Sira Alexa milujem. Keď sme sa prvýkrát stretli v Porte, podal mi ruku, no ja som ho namiesto toho objal. Je futbalový Boh. Hral som za neho aj so zraneniami, hral by som aj s amputovanými nohami. Staral sa o hráčov, dával mi pocit, že mu na mne záleží. Veril mi vo veľkých zápasoch, keď som mal 19 rokov. Spolu s Ronaldom mi pomohli sa usadiť. Cristiano ma sedem mesiacov nechal zadarmo bývať vo svojom dome. Všetci ma mali radi, bavili sa na mojej angličtine. Dokázal som povedať „moje auto dnes nelieta“. Vedeli však, že sa snažím komunikovať.“

zdroj: Anderson a jeho angličtina. (youtube)

Manchester United nebude viac rovnaký

Na Old Trafford získal dovedna 10 trofejí. Koniec Fergusona však predznamenal záver jeho pôsobenia v Manchestri United. „Srdcia všetkých hráčov boli zlomené. Patrice Evra mi povedal: ,Manchester United nikdy viac nebude rovnaký.´ Prosil som Fergieho ešte o kúsok času, odvetil: ,Ando, musím odísť.´“, spomínal Anderson, ktorého Fergusonovi nástupcovia postupne vytlačili z klubu. „Moyes je milý chlapík, no bolo to pre neho po Fergiem náročné. Pre každého by bolo,“ zastal sa škótskeho manažéra, ktorý ho poslal na hosťovanie do Fiorentiny. Keď sa vrátil, na lavičke našiel Louisa van Gaala. Anderson v rozhovore pre ESPN okamžite začal krútiť hlavou: „Rešpektujem, čo Van Gaal dokázal, no futbal sa zmenil a on už viac nebol úspešný. Dával hlúpe pokyny, bol ako robot. Patrice mal pravdu, Manchester United už viac nebol rovnaký. Hráči postupne odchádzali, požiadal som o odchod i ja. Van Gaal povedal, že môžem ísť.“

„Keby som mohol niečo zmeniť, robil by som pre seba viac. Bol by som viac opatrný, pokiaľ ide o zranenia. Inak nič neľutujem. Miloval som byť hráčom Manchestru United. Sledujem ho stále, niekedy ma privádza do šialenstva. Avšak, s hráčmi ako De Gea, Pogba či Lukaku bude znovu silný,“  verí Anderson, ktorého Internacional v minulom roku postúpil späť do prvej ligy. Čo prinesú najbližšie roky pre hráča, za ktorého Sir Alex zaplatil vyše 30 miliónov eur? „Mám pred sebou ešte 3-4 roky aktívnej kariéry. Potom sa chcem venovať rodine. Mám tri dcérky a dvoch chlapcov. S matkami som priateľ. Chcem byť bližšie domovu a relaxovať.“

zdroj: Rozhodujúci moment „Bitky na Aflitos". (youtube)

Ako v Grémiu so šiestimi hráčmi postúpili do prvej ligy
Grémio nemalo peniaze, vypadli sme do druhej ligy. V novembri 2005 sme sa cez play off mohli vrátiť, hrali sme na pôde Nautica. Noc pred zápasom odpaľovali fanúšikovia pred naším hotelom pyrotechniku. Bum, bum, bum, nemohli sme spať. Počmárali nám šatňu, zatvorili okná i dvere, nemohli sme sa poriadne rozcvičiť ani dýchať. Nautico v prvom polčase nedalo penaltu, keď v druhom dostalo k dispozícii ďalšiu, naši hráči sa zbláznili. Štyria sa nechali vylúčiť, dohrávali sme so šiestimi v poli. Ďalšia červená a prehrali by sme kontumačne. Šli sme na trávnik s Lucasom Leivom (neskôr hráč Liverpoolu). Penaltu nepremenili, spravili sme brejk. Ich kapitán ma nakopol, dostal červenú. Narýchlo sme rozohrali, obišiel som všetkých a strelil gól. Tréner nás upokojoval, že to stále musíme dohrať so šiestimi v poli. Udržali sme 1:0 a postúpili. Polovica mesta oslavovala niekoľko dní, ja som mal vtedy šestnásť rokov. O „Bitke na Aflitos“ napísali knihu a natočili film.

Najnovšie z klubu: Manchester United

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Liga majstrov

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk