ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Kariéru končí, hoci to tak necíti. Pre Ružomberok ale spraví čokoľvek
zdroj: Jozef Bedej

Kariéru končí, hoci to tak necíti. Pre Ružomberok ale spraví čokoľvek

V lete oslávi už 36 rokov. Vždy, keď mohol, dokazoval na ihrisku svoje nesporné skúsenosti, ktorými ťahal mužstvo vpred. Košický odchovanec a ružomberská legenda má na konte aj účasť na svetovom šampionáte, tridsaťosem reprezentačných štartov a päť presných zásahov, z toho štyri kvalifikačné. Bol kapitánom „Ruže” v majstrovskej sezóne 2005/2006, následne sa zapísal i do histórie nórskeho klubu Rosenborg Trondheim a vyhral s ním dva ligové tituly. Legionársky chlebíček ochutnal aj v tureckých kluboch Ankaragücü, Trabzonspor, Gaziantepspor či Osmanlıspor. Na prelome rokov však prišlo k nečakanému zlomu, po ktorom Marek Sapara ukončil profesionálnu hráčsku kariéru.

S Marekom sme sa stretli na Trojkráľovom turnaji internacionálov. V prvú januárovú sobotu obliekol na seba po dlhej dobe dres vo farbách košického klubu VSS a so spoluhráčmi ako bol Vladimír Janočko, Jozef Kožlej, Martin Obšitník či Marián Kello to dotiahol až do finále. Strelil jeden zo šestnástich gólov svojho tímu, na ďalšie prihral a patril medzi najlepších hráčov. Napriek tomu mu na tvári nebolo badať len radosť. „Bolo to veľmi dávno, čo som mal tieto farby na sebe, vyvoláva to vo mne ozaj príjemný pocit. V Košiciach som sa narodil a mám tam veľa kamarátov. Na jednej strane je príjemné sa s nimi stretnúť a zároveň si s nimi zahrať, sú to fantastickí ľudia a futbalové legendy. Na druhej strane je absolútne smutné, ako tento klub v skutočnosti dopadol. Bohužiaľ, na Slovensku začína byť tento trend považovaný za normálny, a to je katastrofa. Tak krásne a veľké mesto, kde ľudia milujú futbal, je bez ligy a bez klubu, ktoré by mohlo ostatným akokoľvek konkurovať,“ začal exkluzívne interview pre portál ProFutbal.sk už čerstvo neaktívny futbalista.

Profesionálnu kariéru ste oficiálne ukončili len necelé dva dni pred touto akciou. Keď ste svoju účasť prisľúbili, nekrylo sa vám to s klubovými povinnosťami?
„Všetky podrobnosti mi oznámili, keď som sa vrátil z dovolenky, čiže na Vianoce. Ako prvý mi volal Marián Kello, s ktorým sme sa mimochodom stali v dorasteneckom veku majstri Slovenska a bol to veľký idol nielen v Košiciach, neskôr po ňom sa mi ozval aj Vlado Janočko. Bola to pre mňa česť si s nimi zahrať. Sprvu som pochyboval či tento turnaj absolvujem, pretože o deň neskôr sa v Bystrici mali konať testy pred zimnou prípravou. Vravel som im, aby sa len modlili, nech sa nezraním, pretože to by som mal veľký prúser. Vyriešilo sa to však trochu nečakane, ale som rád, že som si mohol užiť futbal trochu inak ako predtým.“

Spolu so slovanistom Martinom Dobrotkom, aktuálne hráčom Zlatých Moraviec, ste mohli byť dvaja aktívni športovci na profesionálnej úrovni. Napokon ste ho v tom nechali samého. Alebo ste si už aj sám mysleli, že ten koniec kariéry je už za dverami?
„Koniec sa blížil, to určite, ale mal prísť až za pol roka v lete. Niečo takéto som neplánoval, nečakal a ani nechcel. Vyvinulo sa to inak, všetko okolo sa odštartovalo len nedávno 28. decembra, keď som mal prvé stretnutie s vedením klubu. V médiách sa to všetko už presne popísalo, nemám k tomu už veľmi čo dodať – stretli sme sa a oznámili mi, že káder idú omladzovať a v A-tíme už so mnou nepočítajú. Všetko, na čom sme sa dohodli, už neplatilo. Bol to pre mňa šok, mám pocit, že po pár minútach som už nevnímal, čo sa okolo mňa deje a zrazu som bol nútený uvažovať nad vecami, s ktorými som absolútne v tom čase nerátal.“

Tréner Norbert Hrnčár však s vami vraj počítal aj do jarnej časti, považoval vás za dôležitú súčasť mužstva pred ťažkými jarnými bojmi v majstrovskej skupine...
„Mne povedal to isté...“

Celú situáciu obnovila ešte Dozorná rada, ktorá vedeniu odporučila opätovné rokovania medzi vami a pánmi Ľubomírom Golisom a Dušanom Tittelom. Mali ste ešte chuť sa s nimi stretnúť?
„Udiali sa určité veci, o ktorých by som nerád rozprával, ale donútili ma, aby som na tie stretnutia vôbec išiel. Už pri druhom to vyzeralo konečne na úrovni a to ma zas presvedčilo, aby som absolvoval aj tretie. Normálne a rozumne sme sa porozprávali a dohodli na nejakom spôsobe pokračovania, hoci to už, žiaľ, nebude na profesionálnej hráčskej úrovni. Som však rád, že sa vzťahy a pomery vrátili do normálu. Je to za mnou, nerád sa k tomu vraciam.“

Na celom Slovensku sme svedkami nelichotivých koncov legendárnych tímov ako VSS či Dukla a nie ste ani prvý exreprezentant, ku ktorému sa nepristupovalo od začiatku s potrebnou úctou. Prečo si legendy vedia vážiť zväčša akurát len niektorí fanúšikovia?
„Máte pravdu, nevieme si ich uctiť. Môžem povedať, že všade vo svete to funguje inak. Ale o tom nech rozprávajú kompetentní, ja som zatiaľ v tej druhej pozícii nebol. Až sa to raz obráti, môžem garantovať, že prístup z mojej strany bude vyzerať úplne inak. Je to o rozhovore a úcte k druhému človeku. Zároveň sa však chcem fanúšikom za ich odkazy poďakovať, vážim si to. Keď niekto hocičo robí zo srdca, ľudia to cítia. Ja by som pre Ružomberok urobil všetko. Nečakal som ich podporu až v takej miere, ale som rád, že takýchto priaznivcov máme. Je to signál pre mňa i pre ostatných, že má zmysel futbal robiť. Ľudia pochopili, že som to celé robil aj pre nich a z toho som šťastný.“

V súčasnosti je už známe, že budete pôsobiť v štruktúrach klubu na manažérskej pozícii. Viete nám svoju novú profesiu trochu priblížiť?
„Ide o novovznikajúcu pozíciu v akadémii, ktorú v Ružomberku budujeme. Zároveň sa budem zapájať do tréningového procesu B-mužstva, ktoré pred sezónou vzniklo a hrá štvrtú najvyššiu súťaž, pričom je prepojené s našou devätnástkou. Snahou celého klubu je posunúť tím do vyššej ligy, ktorá by bola pre mladých chlapcov lepšou učebňou. Mojou úlohou bude prepájať dorastenecký futbal s tým mužským a pomáhať našim talentovaným chlapcom prechádzať do seniorského prostredia. V tomto totiž niekedy nastáva problém, preto dúfam, že budem nápomocný. Plus sa budem učiť trénerskému remeslu a robiť si licenciu.“

Akadémie postupne rastú vo viacerých prvoligových kluboch. Chýbal podľa vás liptovskému regiónu podobný projekt?
„Myslím si, že akadémia môže byť pre náš klub veľkou pomocou. Už fakt, že vznikla, niečo znamená. Ide o veľkú vec pre ružomberských hráčov, ale aj pre ich rodičov. Dúfajme, že budú všetci chápať, o čo nám pôjde a že chceme chlapcov vychovávať, pripravovať ich do sveta veľkého futbalu a postupnými krokmi chceme v Ružomberku niečo vybudovať.“


ŠK Slovan Bratislava - MFK Ružomberok (Lukáš Droppa, Peter Gal Andrezly, Marek Sapara)
Ešte na jeseň sme ho videli pomáhať spoluhráčom aj na ihrisku Slovanu Bratislava. (foto: tasr)

Vy už sa, žiaľbohu, počas jarnej časti neobjavíte v prvom mužstve Ružomberka. Zmeny v ostatných mužstvách však máte zaiste dobre zmapované a viete odhadnúť, na aké priečky môžu vaši bývalí kolegovia z kabíny pomýšľať. Môže sa vari zopakovať po roku púť pohárovou Európou?
„Verím, že môže. Stále je to v tej tabuľke poriadne nasekané, od druhého miesta Žiliny či Slovana po piaty Ružomberok je rozpätie len troch bodov. Navyše, jarnú časť štartujeme práve Pod Dubňom, čo považujem za mimoriadne dôležitý duel, ktorý veľa ukáže. Myslím si však, že prvá šestka a majstrovská vetva nám neujde.“

Bohatá kariéra Mareka Saparu: Bude pokračovať footgolfom?

zdroj: autor videa Rastislav Blaško

Najnovšie z klubu: Ružomberok

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Fortuna liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Rozhovory

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk