ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Barák z Udinese: Ak chcete preraziť, musíte byť hajzel a nehrať tímovo
zdroj: instagram/Antonín Barák

Barák z Udinese: Ak chcete preraziť, musíte byť hajzel a nehrať tímovo

Považujú ho za veľkú nádej českého futbalu. Hoci ešte pred dvomi sezónami hosťoval v tíme Graffin Vlašim, cez Příbram a Slaviu Praha sa vypracoval na jedného z top športovcov v krajine. Teraz pôsobí v talianskej Serii A a na reprezentačnom zraze porozprával médiám, ako to na Apeninskom polostrove a najmä v jeho mužstve chodí. Antonín BARÁK.

Rodák z Příbramy debutoval v miestnom klube až ako osemnásťročný, o sezónu neskôr už pôsobil vo Vlašime. Tam sa ukázal ako nebezpečný futbalista a po návrate vydržal v rodnom meste iba polroka. Vypočul volanie hlavného mesta a v decembri 2015 sa stal hráčom Slavie. Stačil jeden jediný rok, aby si Baráka všimli vo svete. Klub s čínskymi majiteľmi kývol na ponuku Udinese Calcio, ktoré bolo ochotné za tvorivého záložníka zaplatiť 80 miliónov českých korún (viac ako 3 milióny eur).

Po dohode zostal ešte pol roka na hosťovaní v Prahe, svojmu klubu pomohol k majstrovskému titulu. Na vlastné prekvapenie sa však okamžite po príchode do trinásteho celku minulého ročníku Serie A stal členom základnej zostavy. Vynechal len prvé kolo. „To som vôbec nečakal. Keď som prišiel, celú prípravu som premaródil. Hovoril som si: Bude to zložité, tréner má svojich hráčov, ktorých pozná z minulej sezóny. Ale stále som veril, že až šanca príde, budem pripravený. Prišla skôr, než som čakal,“ pochvaľuje si v rozhovore pre iDnes.cz Antonín Barák.

Jazyková bariéra: Trénerovi (ne)rozumie, čaká na kurzy od klubu

Má za sebou štvrťroka v Taliansku, jazykové znalosti však stále nie so dokonalé. „Išiel som tam už čiastočne pripravený, ale stále sa to zlepšuje. Keď je človek priamo v tom prostredí, je to jednoduchšie. Potreboval by som len viac individuálnych hodín, rovnako ako ostatní noví hráči. Zrovna sme to riešili, klub nám nezaistil tak častú výuku. Bolo by dobré, aby sa to zlepšilo, pretože jazykovú bariéru cítim,“ priznáva Barák, ktorý sa môže v klube spoľahnúť na svojho krajana a reprezentačného kolegu Jakuba Jankta. „Čokoľvek potrebujem, na čokoľvek sa ho spýtam, vždy poradí. Veľmi mi pomáha každý deň.“

Pri jazykovej bariére často vzniká aj problém s trénerom Luigim Delnerim. Ten totiž po anglicky nevie, hráči tak často majú problém vyrozumieť, čo vysvetľuje. Stáva sa to aj Barákovi. „Tréner sa napríklad rozčuľuje, že hráči nevedia toľko po taliansky, ale klub im neposkytne taký servis, aby sa mohli učiť čo najviac,“ povzdychol si Barák, ktorý aj za pomoci spoluhráčov nemá s ničím problém, čo sa odráža následne aj na jeho minutáži. „Áno, šance mi dáva. Vidí, že chápem a plním, čo po mne chce na ihrisku. Dokáže hráčov dobre motivovať,“ pochválil jedným dychom šéfa lavičky Udinese.

Mužstvo plné individualít, kde na seba narážajú veľké egá

Po odchode do zahraničia sa futbalista bežne stretáva s iným prístupom i pravidlami. Platí to aj pre hráča, ktorý vymení českú ligu za Seriu A. „Rozdiel je aj v tom, že žiadny hráč do poslednej chvíle nevie, či bude hrať, alebo nebude. U nás som zažil aj to, že na začiatku týždňa človek na deväťdesiat percent vedel či nastúpi. To potom celý cyklus ovplyvní, niektorých hráčov to znechutí. V Taliansku sa to nedeje, každý musí kvalitu dokazovať,“ tvrdí Barák priznávajúc, že takýto systém prináša aj určité napätie. To sa odráža neskôr aj na ihrisku, čo s úsmevom popisuje:

„V zápase so Sampdoriou som videl, že na seba narážajú obrovské egá. Nemôžem povedať, že hráme tímovo, to absolútne nie. Každý hrá za seba. Napríklad Rodrigo De Paul prihráva len Maxi Lópezovi, mne nikdy. A keď neprihrám ja jemu, je schopný za mnou bežať cez celé ihrisko a nadávať mi. V tomto je to obrovská škola. Človek musí byť trochu sebec, a keď to poviem hanlivo, tak trochu hajzel. Inak sa ťažko presadí,“ tvrdí s tým, že tréner má len veľmi obmedzené možnosti to zmeniť. „Ono to moc nejde, keď to robí 95 percent tímu. Neustále zmieňuje, že musíme hrať tímovo, ale Udinese je špecifické tým, že má veľa mladých hráčov a chce predávať individuality do veľkých tímov. Tým pádom sú do toho hráči trochu tlačení, chcú byť vidieť a prestúpiť do veľkoklubu. Výkon potom trochu trpí, aj preto sme niektoré zápasy stratili trochu zbytočne...“

Taktikou zviazaná talianska liga? Nie vždy.

O Taliansku sa hovorí, že ich zápasy sú mimoriadne zviazané taktikou. V skutočnosti to ale neplatí pre každé stretnutie. „Zažil som aj zápasy, keď to bolo dosť otvorené, trebárs s Turínom, to bol výborný futbal. Ale doma so Sampdoriou sme naopak bránili od polovice. Záleží od súpera. Celkovo sa na to ale veľmi dbá, tréner je schopný sa rozčúliť, keď potom na videu vidí, že niekto stál pri štandardke o centimeter v inom priestore. V tomto sú Taliani detailisti,“ porovnáva svoje skúsenosti. „V Česku som mal od trénerov často povolené, že nemusím byť až tak takticky disciplinovaný. Teraz si to musím strážiť. Človek to musí pochopiť a uvedomiť si, že inak hrať nebude...“

Medzi každou ligou sa dajú nájsť určité rozdiely. Dvadsaťdvaročný stredopoliar by však nechcel, aby bola najvyššia súťaž v jeho domovskej krajine vykreslená v zlom svetle. „Je to iný futbal, ale nie je to zas až tak veľký rozdiel. Česká liga je trochu podceňovaná, nahliada sa na ňu zbytočne príliš negatívne. V Taliansku si tréneri zakladajú na taktike, tiež tempo hry je iné. V Česku sa hrá trochu neukázane hore – dole, to je fyzicky náročné. Zato v Taliansku...,“ zasekol sa na moment mladík. „Ak to poviem hlúpo, niektorí hráči sú trochu leniví behať, nechce sa im. Sú však zato výborne silovo a technicky pripravení.“

V reprezentácii tri zápasy – tri góly

V českom národnom tíme toho zatiaľ nemal čas veľa odohrať, patril doteraz medzi kľúčové postavy výberu do 21 rokov. Premiéru si odkrútil pred jedenástimi mesiacmi proti Dánsku (1:1), pričom práve on dal jediný gól svojho tímu. Ešte viac si ale užil marcový termín. V ňom odohral polčas v prípravnom stretnutí proti Litve (3:0) a o tri dni na to sa dvomi gólmi v priebehu siedmich minút pričinil na výhre v San Maríne (6:0). V lete bol členom českej dvadsaťjednotky na šampionáte, hneď v prvom stretnutí ale utrpel zranenie a aj Karel Jarolím ho nechal na lavičke v rámci septembrového asociačného termínu proti Nemecku a Severnému Írsku.

Práve v týchto dvoch dueloch Česi stratili aj poslednú nádej zúčastniť sa svetového šampionátu v Rusku. Realizačný tím tak sľúbil väčší priestor pre hráčov z lavičky, medzi ktorými pravdepodobne bude aj on. Ak zopakuje svoj strelecký koncert zo Serravalle, môže sa priblížiť k tomu, aby bol ústrednou postavou českej jedenástky v nasledujúcej kvalifikácii. „Teším sa na obe stretnutia. Dúfam, že dostanem šancu a zahrám si, pretože každý zápas pre mňa veľa znamená. Súčasná kvalifikácia sa nepodarila, ale už je to za nami. Hrá sa aj o nasadenie do žrebu pre ďalší cyklus, preto je dôležité tieto dve stretnutia zvládnuť. Začína nám vlastne už príprava na ďalšiu kvalifikáciu,“ zakončil rozhovor pre iDnes.cz Antonín Barák.

Najnovšie z klubu: Udinese

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Taliansko

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Reprezentácia - Ostatné

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk