ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Otvorená spoveď Ronalda: Nechcel som byť viac chvastúň, nechal hovoriť svoju hru
zdroj: fifa.com

Otvorená spoveď Ronalda: Nechcel som byť viac chvastúň, nechal hovoriť svoju hru

„Keď premýšľam o majstrovstvách sveta, napadnú mi farby. Malé plechovky s modrou, zelenou a žltou. Najjasnejšie farby, ktoré si dokážete predstaviť. U nás v Brazílii je to tradícia. Ľudia idú do ulíc a namaľujú svoje mesto v národných farbách. Rovnako ako ja pred MS 1982. Potom sme šli s kamarátmi k pánovi Renatovi. Nepamätám si o ňom veľa, len, že nás nechal uňho sledovať futbal a každému kúpil kolu a hranolky. Jedla sme vtedy nemali veľa, takže i takáto maličkosť sa vám uloží v hlave. Sedeli sme tam, pozerali zápas a premýšľali. Jedného dňa... môžeš to byť aj ty - profesionálny futbalista,“ vracia sa do veku piatich rokov v úžasne otvorenej spovedi pre web theplayerstribune.com dvojnásobný majster sveta a dvakrát držiteľ Zlatej lopty Ronaldo.

Zrod Dadada

Vyrástol som v nižšej strednej vrstve v Bento Ribeiro. Nebolo to miesto slumov či nahustených domov, ako to vídate v televízii. Bol to proste domov, kde neprešiel deň bez futbalu. Už ako päťročný som spájal svoj život s touto hrou. Ako dieťa som sa nezamýšľal, aké náročné bude stať sa profíkom, len som sníval. Neuvedomil som si, ako rýchlo sa sen stane reálnym životom. Na rozdiel od svojich rovesníkov som si nemyslel, že budem najlepší na svete, ja som bol o tom presvedčený. Neviem, kde sa vo mne vzalo toto sebavedomie, no bol som si istý od prvého kopu do lopty. Ako si vy neviete predstaviť život bez toho, aby ste chodili, ja si ho neviem predstaviť bez futbalu.

zdroj: twitter

Sníval som o ňom od nepamäti. Tam vznikla i moja prvá prezývka Dadado. Mal som problém vysloviť Ronaldo, znelo to skôr ako Dadado. Moji starší bratia to kričali po každom mojom góle, zostalo mi to. Nežili sme vo veľkom dome, často som spával na gauči. Mali sme však veľký dvor a to som potreboval. Keď šli bratia dovnútra, kopal som si o stenu alebo kľučkoval pomedzi ovocné stromy. A popri tom si stále hovoril: „Budem najlepší v histórii.“ Pri svojom progrese som neváhal, robil som rýchle kroky k profíkom. V pätnástich som už trénoval s národným tímom, v šestnástich debutoval za Cruzeiro. O rok neskôr som šiel na svoje prvé majstrovstvá sveta do USA. Neexistuje príručka či časový harmonogram, ako a kedy sa stať profíkom. Jeden deň som hral na školskom dvore, druhý trénoval s Bebetom.

1994-world-cup-ronaldo_1j2jo944nzek21k8k1lcvnmj9w
Sedemnásťročný Ronaldo majstrom sveta. (fifa.com)

Futbalový Harvard s Romáriom a Bebetom

Na MS 1994 som neodohral ani minútu, no to leto zmenilo moju kariéru a život. Byť na tom turnaji bolo ako absolvovať Harvard. Vyučil som sa na najprestížnejšej futbalovej škole, šampionát v Amerike ma naučil nielen ako hrať futbal, no ako byť futbalistom, ako byť šampiónom. Absorboval som každú minútu. Spoznal som Romária a hovoril si: „Takto by sa mal chovať futbalista na ihrisku i mimo neho.“ Venoval sa nám mladým, špeciálne mne. Boli sme obaja útočníci, možno videl vo mne tú horlivosť a túžbu. Veľa sme sa rozprávali, povedal mi, že musím ísť do Európy. Prišiel som do PSV Eindhoven a povedal, že v prvej sezóne nastrieľam 30 gólov. Dokázal som to a následne vyhlásil, že budem najlepší na svete. Odišiel som do Barcelony a vyhral Zlatú loptu.

1490068
V Barcelone strávil pred odchodom do Interu Miláno jedinú sezónu s bilanciou 49 zápasov, 47 gólov. (eurosport.com)

Vždy som mal dostatok sebavedomia, no tieto vyhlásenia boli už cez čiaru. Toto chvastanie sa a šoumenstvo som videl u iných hráčov, keď som vyrastal. Trvalo mi pár rokov, než som si uvedomil, že toto nie som ja. Nechcel som sa prezentovať arogantne, od toho dňa som nechal za seba hovoriť svoju hru. Byť najlepším nie je o novinových titulkoch, no hrať svoj futbal, posúvať sa, hľadať svoje limity a prekonávať ich. Jedným takým bolo hrať na majstrovstvách sveta za Brazíliu. Na ceste do finále v roku 1998 som dal štyri góly, bavil sa. No v deň finále sa stalo niečo, čo dodnes nedokážem vysvetliť.

zdroj: Ronaldo: „Po predzápasovom obede som mal troj až štvorminútový záchvat, dostal kŕče. Príčinu dodnes nepoznám." (BBC/youtube)

Cítiť loptu na kopačke viac než góly či trofeje

Veľmi vážne som ochorel, po obede som mal v posteli záchvat. Veľa si už z toho nepamätám, no keď doktori povedali, že môžem hrať, nastúpil som. Nehral som dobre, prehrali sme s Francúzskom 0:3. Bolo to pre mňa devastujúce, no mal som len 21, hovoril si, že ešte bude dostatok príležitostí. Tak ale život nefunguje. Nasledujúci rok som mal ťažké zranenie kolena, ľudia hovorili, že už nebudem nikdy hrať, niektorí, že už nebudem ani len chodiť. Až vtedy boli moje limity reálne otestované. Budem úprimný, cestovanie či čakanie boli veci, ktoré mi na futbale prekážali. Miloval som hru, nie to okolo toho. Futbal bol môj život, keď som ho nemohol hrať pre zničené koleno, akoby mi ho vzali.

zdroj: Len Nemec Miroslav Klose strelil na svetových šampionátoch viac gólov. (youtube)

Po troch rokoch konzultácií s doktormi, operácií, rehabilitácií, pokusov o návrat, prišiel šampionát v roku 2002. Neboli to už viac trofeje a góly, ktoré ma motivovali, bol to ten pocit mať loptu na kopačke. Baviť sa hrou ako v PSV, Barce či Interi. Tri roky po mojom najhoršom zranení a štyri roky po onej noci v parížskom finále som tú loptu na kopačke znovu cítil. Tréner Scolari nám pred finále proti Nemecku pustil video, na ktorom boli oslavujúci fanúšikovia v rodných mestách všetkých hráčov. Boli tam i zábery z Bento Ribeiro, videl som ulice, kde som hrával a kopal si loptu o stenu. Ulice boli opäť pestrofarebné, na maľbách sa nachádzali podobizne hráčov. Tak, ako som ja maľoval Zica, maľovali teraz mňa. Úprimne, nebavili sme sa v kabíne o taktike. Vedeli sme, čo máme urobiť, aby sme dali góly a zvíťazili.

RTR2ILRP
Spoločne s Cafum sú dodnes poslednými dvojnásobnými majstrami sveta. (eurosport.com)

To, čo spája všetkých futbalistov

Dal som oba, bolo to takmer ako orgazmus. Felipao spravil pre mňa veľkú vec, v poslednej minúte ma vystriedal. Pri odchode z ihriska som si všetko uvedomil. Čo sme dokázali, čo som ja dokázal. Spomenul som si na ľudí, podľa ktorých som už nikdy nemal hrať futbal či chodiť. Videl som tam sekretára Rodriga Paivu, ktorý vedľa pomalinky kráčal v náročných časoch, keď som bol toho sotva schopný. Zrútil som sa a začal plakať. Nič také som predtým necítil, bola to satisfakcia, dar. Návrat domov medzi našich ľudí bol neopísateľný. Po šampionáte som si stanovil ďalšie ciele a výzvy. S tým kolenom však už bolo všetko náročnejšie, bohvie, kde by som bol, nebyť zdravotných problémov.

1495905194_973418_1495905269_noticia_normal
Dnes 40-ročný Ronaldo, šesť rokov po konci aktívnej kariéry. (twitter)

Po návrate do Corinthians som mal ďalšie zranenie kolena, ktoré mi v súvislosti s ďalšími zdravotnými problémami znemožňovalo nielen hrať, no taktiež chodiť, vstávať či dýchať... Vedel som, že musím skončiť. Keď som nemohol byť na trávniku hráčom, ktorým som chcel, a nemohol cítiť to, čo predtým, nemohol som byť viac toho súčasťou. Svet sa medzitým zmenil. Mestá sú zahltené obrovskými budovami, futbalové ihriská miznú. Ihrisko je pre mňa najlepšia vec na svete. Nech je to štadión, pláž či záhrada s ovocnými stromami. Ako dieťa sa môžete pozrieť na ihrisko a vidieť svoju budúcnosť. Jedna z najšťastnejších vecí v mojom živote je počuť Messiho, Neymara, Cristiana Ronalda či Ibrahimoviča hovoriť o mojej dôležitosti a vplyve na futbal a ich samotných. Ako malý chlapec v Brazílii som sníval, že budem ako Zico. Oni snívali, že budú ako ja. To je to, čo spája všetkých futbalistov. To je to krásne na futbale. Dlho som premýšľal, ako zakončiť tento príbeh. Žil som svoje sny, koľko ľudí si to môže povedať? Mať možnosť vidieť a žiť v toľkých farbách...

zdroj: Príbeh Dadada. (youtube)

Zdroj: theplayerstribune.com

Najnovšie z klubu: Barcelona

Pozri viac

Najnovšie z ligy: MS 2018 - Južná Amerika

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk