ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Opiela: Zistil som, že bez futbalu nedokážem existovať
zdroj: facebook/MFK Skalica

Opiela: Zistil som, že bez futbalu nedokážem existovať

Zaujímavý príbeh nám v nasledujúcich riadkoch vyrozpráva skúsený futbalista Lukáš Opiela, ktorý pre rôzne okolnosti zostal celý predchádzajúci ročník bez futbalu. Počas tejto sezóny ho budeme môcť vidieť v drese druholigovej Skalice.

Rok bez futbalu

„Z osobných dôvodov som vlani v lete ukončil pôsobenie v Taliansku, kde som mal ešte rok platnú zmluvu a vrátil som sa do Prahy. Zapojil som sa do tréningového procesu s Bohemians Praha. Prvotne som nešiel do Bohemiansu s tým, že tam zostanem aj hrať. Chcel som sa len udržiavať v kondícii. Športový riaditeľ mi moju žiadosť schválil, tréner Koubek ma poznal z pôsobenia v Mladej Boleslavi. Pod jeho vedením sa mi vtedy stalo nepríjemné zranenie – zlomenina holennej kosti. V Bohemianse som sa pripojil k tímu, začal som trénovať. Po týždni za mnou prišiel tréner a povedal mi, že by nebol rád, keby som mu utiekol. Mne prípadné pôsobenie v Bohemianse absolútne vyhovovalo, lebo som potreboval byť čo najbližšie k Prahe.

Keďže už prebiehalo druhé jesenné kolo, tak sme tomu nechali voľný priebeh. Tímy už mali uzavreté kádre. Stále som s nimi trénoval a vyzeralo to tak, že tam zostanem pôsobiť. Hráči si už robili srandu, pýtali odo mňa zápisné. Ja som si preto nehľadal žiadny iný angažmán. Bohužiaľ, nevypálilo to dobre. V zime stroskotal prestup mladého Hubínka do Plzne, ktorý podmieňoval môj príchod do Bohemky. Prestup padol a pre mňa nezostalo v tíme miesto...

Bohemians nie je momentálne až tak finančne zabezpečený, aby si mohol dovoliť podpísať hráča navyše. Aj keď tréner loboval u majiteľa, aby mi ponúkol zmluvu, peniaze sa nenašli. Celú jarnú časť som sa musel pripravovať individuálne. Uvažovalo sa, že by som posilnil Bohemians v lete. Ja som však chcel podpísať kontrakt hneď, ale to by klub šiel do rizika. Čo keby som sa náhodou zranil? Bol som sklamaný. Dva a pol mesiaca som tam jazdil trénovať na vlastné riziko, ale napokon z príchodu nebolo nič.

zdroj: Twitter

Stalo sa to, čo sa stalo. Pripravoval som sa individuálne, plus som absolvoval tréningy s kondičným trénerom. Priateľka sa mi smiala, pretože som musel chodiť na ihrisko tajne. V Prahe človek len tak nenájde plochu, kde by mohol trénovať zadarmo, bez platenia nájomného. Chodil som preto načierno trénovať na ihrisko, ktoré som mal blízko od bytu. Aspoň tak som sa udržiaval v kondícii. Nebolo to však príjemné obdobie, ale nejak som tých päť mesiacov prežil.

Sezóna v Siene

Rok v Taliansku bol super, spoznal som novú kultúru, nový jazyk. Bral som to ako výzvu, aj keď Taliansko je známe tým, že sa tam môže stať všeličo. Ja som prišiel do klubu, ktorý má svoju históriu. Siena hrala dlhé roky v Serii A. Finančné machinácie v minulosti však spôsobili, že bola preradená o dve súťaže nižšie. Keď som tam prišiel, klub bol pod krídlami švajčiarskeho majiteľa žijúceho v Taliansku. Veril som, že bude všetko v poriadku.

Mali sme kvalitný tím, hráči mali na konte veľa štartov v prvej lige. Viedol nás skúsený tréner Altzori. Všetko vyzeralo bezproblémovo, začali sme dobre. Po jesennej časti sme sa držali v horných poschodiach tabuľky, tak ako sme chceli. Bohužiaľ, po polroku sa začalo rozprávať, že majiteľ chce klub predať. Napokon sa tak aj stalo, predal ho nejakej Talianke a začali sa diať zvláštne veci.

Odišiel hlavný tréner, niektorí hráči a začal som cítiť, že niečo nie je v poriadku. Celé to vyústilo do bodu, že som sa rozhodol ukončiť kontrakt o rok skôr. Boli aj finančné ťažkosti, ale do dnešného dňa mám všetko vyplatené. Každý klub musí totiž pred začiatkom ročníka uložiť na špeciálny účet kauciu, ktorá slúži na vyplatenie pohľadávok v prípade insolventnosti. Až tak ďaleko to však neprišlo, boli nejaké omeškania, ale nebolo to nič katastrofálne.

Lukáš Opiela v drese Sieny (zdroj archív L. Opielu)
Lukáš Opiela v drese Sieny (foto archív L. Opielu)

Po skončení v Siene som mal najskôr nakročené do Pisy. Tá postúpila do Serie B. Športový riaditeľ sa dozvedel, že chcem odísť zo Sieny a preto mi zavolal. Tieto dve mestá sa nachádzajú len kúsok od seba. Vzájomné zápasy mali špeciálny náboj. Obidve stretnutia proti Pise mi vyšli. Možno vtedy som im padol do oka. Na ich záujem som reagoval kladne. Povedal som im, že vzhľadom na môj vek, mal som tesne pred tridsiadkou, do Talianska som šiel práve s tým cieľom, aby som si zahral druhú ligu. Kvôli tomu by som bol ochotný vyriešiť niektoré veci inak a zostať v Taliansku.

Od prvého vzájomného kontaktu však prešiel dlhší čas. Neskôr prišlo aj k druhému kontaktu, vtedy som sa už pomaly balil a bol na ceste do Prahy. Neskôr som si na internete pozrel video, kde tréner Gennaro Gattuso verejne opisoval obrovské finančné problémy a nevyplatené mzdy hráčom. Pochopil som, že tam museli riešiť úplne iné problémy. Je súčasťou talianskej povahy, že dokážu takéto veci povedať bez servítky. Gattuso to predostrel novinárom po nejakom zápase. Všetci z toho zostali trošku obarení. Po sezóne napokon Pisa vypadla späť do tretej ligy. Bolo to však dosť kuriózne, lebo vypadol tím, ktorý inkasoval najmenej gólov.

Aj keď som pôsobil až v tretej najvyššej talianskej súťaži, infraštruktúra tam bola dokonca na vyššej úrovni ako vo Fortuna lige. Mali sme kvalitný tréningový proces, zápasy boli na vysokej úrovni. Odohral som stretnutia, na ktorých bolo desať-trinásťtisíc ľudí. Na nás chodilo pravidelne šesťtisíc divákov. Keby sa nám podarilo postúpiť vyššie, štadión by bol určite plný. Fanúšikovia a aj médiá berú tretiu ligu veľmi vážne. Tento rok dostali tímy prvýkrát peniaze za televízne práva. V tomto smere sa to stále zlepšuje. V tímoch nastupujú mladí hráči, ktorí by mali byť budúcnosťou talianskeho futbalu a dopĺňajú ich starší, skúsenejší futbalisti. Pre mladých je to taký medzistupeň k ceste vyššie.

Druhý raz na Záhorí

Lukáš Opiela na archívnej snímke v drese Senice (foto tasr)
Lukáš Opiela na archívnej snímke v drese Senice (foto: TASR)

Prichádzam do veku, keď už nie som veľmi zaujímavý na futbalovom trhu... Po polroku bez futbalu som však výrazne pociťoval, že bez neho ešte nedokážem existovať. V Skalici nie som preto, aby som tam zarobil veľké peniaze, ale som tam hlavne preto, lebo som futbalu doteraz obetoval strašne veľa a bolo by mi ľúto skončiť. Keď som bol doma, chýbal mi každodenný tréning, kontakt s kabínou. Do tréningového procesu so Skaličanmi som však šiel s rešpektom, uvedomujúc si, že som mal dlhý herný výpadok. Na začiatku prípravy sme sa ani nebavili o zmluve. V prvom rade som chcel trénovať a zistiť, či mi vydrží zdravie. Som rád, že to dopadlo dobre, som zdravý a môžem robiť to, čo som robil celý život.

Najväčšiu zásluhu na mojom príchode do Skalice má tréner Kostelník, ktorý ma viedol aj v Senici. Dobre si pamätám na našu vzájomnú spoluprácu. Malo to hlavu a pätu. Prvý kontakt od neho prišiel ešte keď som bol v Taliansku. Ozval sa mi cez Romana Čavojského, tímového manažéra. V tom čase som však nebol nastavený odísť z Talianska. Potom ma kontaktovali aj druhýkrát, ale vtedy som bol na 99 percent dohodnutý s Bohemians Praha a to som im aj povedal. Vyhovovalo mi to viac, keďže v Prahe žije aj moja priateľka. Keď mi padlo pôsobenie v Bohemke, tak už bolo neskoro, lebo tréner Kostelník mal uzavretý káder pre jarnú časť. Do tretice sa to podarilo.

Po príchode do Skalice som poznal len málo chlapcov z kabíny, ale musím vyzdvihnúť ich vysokú futbalovú kvalitu. Niektorí z nich hrajú dlho v tom istom klube, majú bohaté skúsenosti s druhou ligou. Vidieť na nich, že sú to futbalisti, ktorí sú „vyhraní“. Počas prípravy som si v duchu prekvapene hovoril, ako je možné, že po nich ešte nikto nesiahol. Niektorí z nich sú vo veku 25-26 rokov a poriadne nehrali najvyššiu súťaž. Myslím si, že nás je tam viac, ktorí môžeme navzájom ťahať mužstvo dopredu. Verím, že to na konci vyústi do toho, čo všetci chceme. Postúpiť!“

Najnovšie z klubu: Skalica

Pozri viac

Najnovšie z ligy: 2. liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk