ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Obnova federálneho Superpohára priniesla reprízu ročníka 1969/1970
zdroj: Michal Šášky

Obnova federálneho Superpohára priniesla reprízu ročníka 1969/1970

Návrat k tradícii – také panovalo motto pri obrode Česko-Slovenského Superpohára, ktorý priniesol zaujímavú konfrontáciu víťazov národných pohárov, hoci vo futbalovo neideálnom termíne krátko po dovolenkách a pred poloprázdnymi tribúnami Uherského Hradišťa.

Zatiaľčo predposledný ročník vyhrala Sparta Praha, posledný v sezóne 1992/93 zase 1. FC Košice. Aj keď to dlho vyzeralo, že slovenské tímy načnú možnú sériu víťazstiev, keďže v 18. minúte za belasých skóroval Čech Mareš, aj s prispením teču Slováka Matejova, napokon v záverečných sekundách skóroval na 1:1 rodák z francúzskeho Štrasburgu Beauguel z pokutového kopu. V záverečnej penaltovej lotérii najprv vychytal slovanista Greif Fantiša, vzápätí sa ale nepresadili Rundič ani Sekulič a trofej tak zostala v Česku. Stretnutie priebehom pripomenulo Superpohár zo sezóny 1969/70, kedy TJ Gottwaldov (až v roku 1990 bolo mesto premenované na Zlín) vyhral nad Slovanom Bratislava po dvoch remízach 3:3 a 0:0 následne na penalty 4:3.

#ceskoslovensko #ceskoslovenskysuperpohar #fcfastavzlin #skslovanbratislava #navratktradici

Príspevok, ktorý zdieľa PROFUTBAL.sk (@profutbal.sk),

Hlásateľom stretnutia bol ako strelec úvodného gólu stretnutia označený Jakub Mareš, nová posila Slovana, faktom však zostáva, že jeho strele veľmi pomohlo prispenie domáceho obrancu. „Počítam si ten gól. Bola to krásna akcia, vykombinovali sme to, zakričal som si a Soumi mi to pustil. Vystrelil som a niekto to len tečoval brankárovi ponad nohy,“ popísal gólový moment pri prvom štarte v novom drese, paradoxne v rodnej krajine. „Poznám niekoľko chalanov aj trénera v Zlíne, hralo sa navyše v meste, kde žije moja rodina aj s manželkou. Tešil som sa, o to je pre mňa ťažší výsledok. Gól špecificky nevnímam, skórovať chcem totiž vždy,“ zhodnotil tridsaťročný rodák z Teplíc.

Fakt, že sú mužstvá len na začiatku prípravy, bol zjavný pri oboch aktéroch. Z hry mal síce viac Slovan, v závere však napokon našli viac síl Zlínčania. „V tomto je futbal nevyspytateľný. Nehralo sa mi najľahšie, sme v začiatku prípravy, na konci som trochu už ťahal nohy. Prvý polčas spĺňal určité kritériá, boli sme lepší ako Zlín, ale dali len jeden gól, chýbal ešte druhý poisťovací. Nedali sme ho, lámalo sa to najmä na šanci Vukana Savičeviča pred prázdnou bránou. Pred Európskou ligou nám to ukázalo dve tváre – prvý polčas vyzeral dobre, boli tam pozitíva, musíme však zlepšiť efektivitu, druhý zas, že musíme bojovať, kým rozhodca neodpíska koniec. Podcenili sme jednu situáciu a vypomstilo sa nám to. No odpískať penaltu v deväťdesiatej minúte, tá by mala byť tisícpercentná,“ uvažoval nešťastný Mareš.

Obnovenie Česko-Slovenského Superpohára bol okrem spomienky na legendárneho slovenského futbalistu Petra Dubovského aj návratom k tradíciám po 24 rokoch. Bývalý hráč MFK Ružomberok má naň svoj pohľad. „Myslím si, že myšlienka je len a len dobrá. Všetci by chceli vidieť čo najviac konfrontácií slovenských a českých tímov. Čakám vzrastajúcu tendenciu tohto pohára. Priznám sa, že som čakal trošku plnšie tribúny. Keď som hrával na tomto štadióne, vždy ľudia prišli na Slovácko, majú futbal radi. Nehralo však domáce mužstvo, ale rival, tak to asi bolo tým. Milo ma však prekvapili fanúšikovia Slovana, tak veľa som ich nečakal,“ zakončil Mareš.

Zápas sa niesol aj ako spomienka na Petra Dubovského, ktorý zomrel presne pred sedemnástimi rokmi

Najšťastnejším Slovákom na ihrisku bol jediný rodák spod Tatier v zlínskom kádri Róbert Matejov. Dlho to však pôsobilo tak, že odchovanec Dubnice výrazne pomôže slovenskému tímu, keď si Marešovi strelu smolne zrazil do brány. „Osobne to vnímam ako vlastný gól. Chcel som to odkopnúť, ale skĺzlo mi to cez nohu, zmenil som trajektóriu lopty a náš brankár by to pravdupovediac mal, keďže lopta išla po zemi, no po teči už nemal veľkú šancu zareagovať,“ zhodnotil smolný moment z prvého polčasu.

Svoje zaváhanie z osemnástej minúty napravil v penaltovom rozstreli, kde ako prvý prekonal mladého Greifa. Veľa však nechýbalo... „Mal som pripravenú ‚Panenku‘. Všetci sa už za hlavy chytali, keď videli, že budem kopať. Išiel som prvý, aby to prípadne ešte chalani po mne zachránili. Keď sme totiž hrali v Českom pohári proti Sparte, za stavu 3:1 som si išiel kopnúť penaltu, vyskúšal som ‚panenkovský‘ štýl a brankár mi to poľahky chytil do rúk. Odvtedy mi chalani neveria. Teraz som v poslednej chvíli videl, ako si rozhodca niečo šepká s brankárom. Hlavou mi prebehlo: čo keď mu hovorí o mne? Vtedy som si povedal, že nebudem špekulovať,“ s dobrou náladou vysvetľuje prerobený ľavý bek.

Pôvodne krajný záložník si zisk Superpohára veľmi váži. „Vnímali sme prestíž, predsalen sa konal podobný duel po veľmi dlhej dobe a každý sa chce do histórie zapísať. Išli sme do zápasu s tým, že chceme prekvapiť, predsalen sme prípravu začali len v pondelok. Bolo to na nás asi aj dosť badať, ten pohyb bol niekedy až tragikomický, nestíhali sme. No keď vybrali na duel takýto termín, nič sa nedalo robiť...,“ lamentoval Matejov a dodal: „Nevnímal som to, že hrám proti svojej krajine alebo Slovanu, ale zdolať slovenský tím je určite o emóciu naviac. Prvý polčas boli belasí lepší, kým bol na ihrisku Soumah, skvele im to režíroval, sme však radi, že sme to s penaltami napokon dotiahli,“ zakončil.

Jediná zlínska posila, ktorá napokon do duelu nezasiahla, bol Podio. „Má zmluvu do konca mesiaca v Podbrezovej a nechceli ho pustiť,“ krútil nechápavo hlavou Matejov

Najnovšie z klubu: Zlín

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Česko

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Exkluzívne

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk