ProFutbal.sk ProFutbal.sk

Reiter chytil nový futbalový dych, teší sa na sviatky a odpaľovanie petárd
zdroj: Peter Novák

Reiter chytil nový futbalový dych, teší sa na sviatky a odpaľovanie petárd

"Na to, že som bol taký priemerný hráč, som dosiahol veci až nad svoj priemer. Bol som reprezentant, hrával som vo výborných kluboch. Ako tréner by som chcel zopakovať podobnú kariéru," želá si Ľubo Reiter

Ako jeden z mála Slovákov si vyskúšal aj pôsobenie v severoamerickej MLS. Okrem Chicaga Fire si na seba obliekal dresy Stopkova, Prešova, Žiliny, Olomouca, Artmedie či Slavie Praha. Po skončení kariéry na futbal zanevrel. Dlho však bez neho nevydržal. Vrátil sa na zelené trávniky, no už nie ako hráč, ale ako tréner. Bývalý 28-násobný slovenský reprezentant Ľubomír Reiter sa rozhovoril o trénerskej kariére, roku 2015, no a samozrejme, nevynechal ani tému blížiacich sa sviatkov.

Na futbal sa nedá zanevrieť

Po skončení profesionálnej hráčskej kariéry ste sa z futbalového diania akosi vytratili. Teraz o sebe zase dávať vedieť, no už ako tréner. Ako ste sa k tomu dostali?
Ľubomír Reiter: "Po skončení kariéry som nechcel trénovať, potreboval som si oddýchnuť. Dosť skoro som sa zranil, už ako 32-ročný v Slavii Praha som mal, ľudovo povedané, vysunutú platničku. Musel som zavesiť kopačky na klinec. Povedal som si, že už do konca života nechcem vidieť futbal. Bol som psychicky unavený, mal som za sebou veľa cestovania, lietania, množstvo zápasov, veľa stresu a nervozity. Začal som sa venovať iným činnostiam, hlavne realitám. No po dvoch rokoch som zistil, že ma to absolútne nenapĺňa a nebaví. Začal som uvažovať, že sa vrátim späť do futbalu. Mal som svoje roky, takže jediná šanca, ako to uskutočniť, bola cez trénovanie. Keď som začal trénovať A-mužstvo v Stropkove a vyšiel som prvýkrát na trávnik, po dva a pol roku, čo som s futbalom nemal nič spoločné, som sa zhlboka nadýchol a všetko vo mne ožilo. Ako keby som chytil nový futbalový dych. Odvtedy trénujem, venujem sa tomu na sto percent. Momentálne som profesionálny tréner v Prešove. Moja cesta je jasná, chcem byť špičkový kouč. Urobím všetko pre to, aby mi to vyšlo."

Trénerskú PRO licenciu si robíte na Ukrajine. Prečo ste uprednostnili Kyjev?
"Mám tam množstvo známych v Dyname Kyjev. Úzko spolupracujem s ľuďmi odtiaľ aj v iných veciach, nie len čo sa týka futbalu. Oni s tým prišli, že keby som chcel, môžem si urobiť licenciu v Kyjeve. Jedinou podmienkou bolo, aby som dokonale ovládal jazyk. Trinásť rokov som sa učil ruštinu, viem ňou komunikovať ústne i písomne, nemám s tým absolútne žiadny problém. Okrem toho bol jeden z dôvodov aj fakt, že v Kyjeve momentálne trénuje Šachťor Doneck. Môžem si tak v jednom meste ísť pozrieť Dynamo Kyjev i Šachťor. Bol som tam už viackrát, poznám sa s tamojšími trénermi. Je to pre mňa úplne niečo iné, naučím sa veľa nového. Predsa len, tieto dva kluby nie sú Slovan či Žilina. Samozrejme, naše tímy nepodceňujem, no už ich poznám, zatiaľ čo na Ukrajine je to pre mňa výzva. Hoci dnes je to trošku nebezpečná zóna, ale v Kyjeve je bezpečne. Najprv som váhal, ale známi ma uistili, že sa nemám čoho obávať. A nakoniec mi zhodou okolností vyšla v ústrety aj letecká linka, keď otvorili linku na trase Praha - Košice - Kyjev. Pre mňa je to otázka jednej hodiny a som v Kyjeve, zatiaľ čo do Bratislavy cestujem autom aj päť hodín."

{+T85521}

Nebudete s tým mať žiadne problémy, že licenciu si vybavujete na Ukrajine?
"Je to to isté ako u nás na Slovensku. Minulý rok sa PRO licencia v Kyjeve robila len rok, teraz sú to už dva roky. Dostali nové nariadenia z UEFA, zvýšil sa počet odučených hodín. To ma trošku zaskočilo, keďže som rátal s tým, že za rok budem mať PRO licenciu, no natiahlo sa to na dva roky. Nič mi nezostáva, len vydržať a dokončiť to. Koncom januára letíme na stáž do Turecka, kde budeme analyzovať prípravné zápasy. Budú tam ruské a mnohé európske kluby. Teším sa na to, opäť sa naučím veľa nového."

Aké sú rozdiely medzi štúdiom na Slovensku a u našich východných susedov?
"Keď to porovnám s A licenciou, ktorú som absolvoval v Bratislave pred necelými troma rokmi, tak sa na PRO licencii učí v podstate to isté. Akurát to mám teraz v ruskom jazyku a trochu odbornejšie sa venujeme praktickej skúške. Robíme analýzy medzištátnych zápasov, no už sú to detailnejšie rozbory oproti tomu "áčku", čo sme robili na Slovensku. Je to o detailoch, špeciálnych veciach v konkrétnom zápase."

Ambiciózny tréner

Kam to chcete ako tréner dotiahnuť?
"Jeden vrchol som mal ako futbalista. Na to, že som bol taký priemerný hráč, som dosiahol veci až nad svoj priemer. Bol som reprezentant, hrával som vo výborných kluboch. Ako tréner by som chcel zopakovať podobnú kariéru, akú som mal ako hráč. Mám nejaké vysnívané méty, ale nie je to pre mňa v živote najdôležitejšie. Mám iné priority, ale samozrejme, pôjdem za svojim cieľom. Keď sa mi podarí dostať do kvalitného zahraničného klubu, budem maximálne spokojný."

Momentálne pôsobíte ako tréner U16 v Prešove. Vyhovuje vám to?
"Je to úplne iný level ako dospelí. Viac ma ťahá trénovať A-mužstvo dospelých, ale ako tréner potrebujem nabrať prax. Potrebujem sa učiť a v mládeži mám veľa priestoru. Nie je tam taký tlak ako u mužov. Môžem si vyskúšať množstvo vecí, ktoré keby som skúšal pri senioroch a nevyšli by mi, tak ma z klubu vyhodia. Snažím sa dať chlapcom viac priestoru, voľnosť, nech sú kreatívni a nie viazaní výsledkami. To je podľa mňa gro mládežníckeho futbalu, nezabíjať mladých výsledkami, ale zamerať sa na hru a kreativitu."

{+T85526}

Ste po športovej stránke spokojný s rokom 2015?
"V Tatrane Prešov som začal trénovať U16 v júli. Môžem vysloviť spokojnosť. Mám tam veľmi kvalitný tím, v kádri je šesť reprezentantov, chalanom sa treba venovať. Hodnotím to pozitívne. Prvý pol rok som trénoval v Bardejove, kde bol káder o niečo slabší, ale chlapci na sebe chceli pracovať. Problém bol ten, že v kádri boli hráči, ktorí pred tým hrávali v U15 tretiu či štvrtú ligu a ten hendikep pri technických zručnostiach bol markantný. Skončili sme na poslednom mieste. Ja ako tréner to neberiem negatívne, no ozývali sa hlasy, že som slabý tréner a podobne. Ale som nad vecou. Beriem to tak, že mladých treba naučiť hrať futbal, musia byť kreatívni, výsledky sú až na druhom mieste. A to chce čas."

Plánujete si na prelome rokov dať aj nejaké novoročné predsavzatie?
"Mám jasný cieľ. Musím poklopať do dreva, že každý jeden cieľ, ktorý som si v živote vytýčil, som splnil. Ako sa hovorí u nás na východe, išiel som po tých cieľoch ako po údenom. Vždy sa snažím robiť všetko na sto percent. Viem zhodnotiť svoje schopnosti, zručnosti. Mojím cieľom do budúcna, nie len na budúci rok, je pre mňa získanie PRO licencie, aby som sa potom mohol odraziť a začať trénovať v nejakom dobrom mužstve, či už u nás alebo v zahraničí. Všetko je to o ponuke a dopyte, o mojich schopnostiach. Už nie som taký, ako keď som mal devätnásť rokov, že som za každú cenu chcel všetko. Zistil som, že život je o niečom inom, ako len o tom, že dám gól, zarobí veľké peniaze. Toto už dávam bokom. Žijem prakticky z dňa na deň. Najkrajšie je, keď sa ráno zobudím, pozriem, že slniečko svieti a vtedy je moja duša šťastná. A nejako zvlášť neriešim, čo bude o rok či o dva. Môj pohľad na svet sa už zmenil."

Z bujarých osláv papučová kultúra

Ako strávite Vianoce?
"Vianoce strávim v rodinnom kruhu. Tieto sviatky sú hlavne o deťoch, aby mali z toho zážitok, aby sa tešili. Navštívia kostol, pod stromčekom si nájdu darčeky. Som vždy rád, keď ich vidím, ako ich rozbaľujú a v očiach im nechýba iskra. Majú radosť nie len z tých darčekov, ale hlavne z vianočnej pohody."

Kto má u vás v rodine hlavné slovo pri výbere darčekov, pri upratovaní či varení?
"U nás darčeky stále nosí Ježiško. Čo sa týka domácnosti, tak s upratovaním, vysávaním či umývaním riadu nemám žiadny problém. Viem aj variť, no v tomto nie som úplne doma, takže varenie radšej prenechávam manželke."

Čo nesmie chýbať na vašom štedrovečernom stole?
"Dodržiavame tie východoslovenské tradície, ktoré sme zdedili od rodičov a prastarých rodičov. Na našom stole nechýbajú makové bobaľky, oplátky s medom, hubová mačanka, kapustnica, kapor..."

{+T85525}

Pôsobili ste aj v Amerike, čo sa mnohým slovenským futbalistom nepodarí. Strávili ste niekedy vianočné sviatky aj za veľkou mlákou?
"Keď som hrával v Amerike, tak som Vianoce trávil doma. Finálová časť MLS bola niekedy v novembri, takže mi to vychádzalo. Jediné Vianoce, ktoré sme strávili v zahraničí, boli v roku 2007, keď sme išli na Maldivy. Už by som ale nechcel zažiť sviatky niekde pri mori. Oveľa radšej doma pri stromčeku, najlepšie na snehu."

Čo plánujete na Silvestra? Ste zástancom veľkých osláv, alebo skôr komornejšie privítate rok 2016?
"V mladosti sme Silvester pravidelne oslavovali s kamarátmi niekde na hoteli, pri hudbe, no teraz už uprednostňujeme papuče a šampanské pri telke. Tohtoročný Silvester bude doma. Bývam na dedine pri Stropkove. Možno sa vyberieme do krčmy, kde máme každý rok ľudovú veselicu. To bude maximálne hodinka, oslávime Silvester a vrátime sa domov, kde si vychutnáme zvyšok noci."

K Silvestru neodmysliteľne patrí zábavná pyrotechnika. Holdujete odpaľovaniu petárd?
"Každý rok toho nakúpim strašne veľa. Deti to majú radi, ja to mám rád, len manželka to neobľubuje. Ale Silvester je raz v roku, tak do toho treba ísť naplno a petardy páliť, koľko to dá (smiech)."

[fbpage-53517587929]

Najnovšie z klubu: Prešov

Pozri viac

Najnovšie z ligy: 2. liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: A-Mužstvo

Pozri viac

Odporúčame

HOKEJ.sk